Naša kapela je zložená len z dvoch členov, prakticky zakladateľov - mňa a môjho spolužiaka zo základnej školy Adama. Cesta ku založeniu kapely bola avšak veľmi dlhá. Začal by som mojou verziou príbehu.
Hudba, konkrétne hra na nejaký hudobný nástoj, čo je základným atribútom pre založenie kapely, ma chytila v čase, keď som sa prihlásil v siedmej triede na bicie nástroje. Za tento prelomový krok v mojom živote môžem vďačiť najmä mojej staršej sestre, ktorá ma k tomu dokopala a rozhodne to neľutujem. Ďalej som sa zoznámil s klavírom , na ktorý už hrala moja druhá sestra, ktorá aj navštevovala umeleckú školu. Dodnes na ňom pravidelne hrávam len ako samouk narozdiel od mojej sestry, ktorá sa k tomuto nástroju dostane už len výnimočne. Približne v tom čase prišli aj naše prvé vystúpenia s mojím kamarátom Adamom. V ôsmej triede sme vystúpili na dni Matiek v kultúrnom dome s inštrumentálnou piesňou Let it be od Beatles a zahrali sme aj kúsok od Zuzany Smatanovej so sprievodom dievčenských vokálov. Medzitým sme hrali aj na zopár školských akciách, ale zlom prišiel o rok neskôr. Ako posledné vystúpenie na dni Matiek sme si pripravili našu vlastnú pieseň o mame. Ani netuším, ako nám táto myšlienka vôbec skrsla v našich hlavách, ale mali sme v konečnom dôsledku úspech. Na pódiu to vyzeralo asi takto - set bicích , pri nich som stál ja, a pri hraní do rytmu som aj spieval do mikrofónu a na druhej strane javiska Adam, s gitarou v rukách, spieval taktiež. Na to, že sme boli len dvaja, to vyšlo prekvapivo dobre, aj keď dnes sa pri pozretí dobového záznamu z vystúpenia len schuti zasmejeme.
Potom prišla relatívne dlhšia odmlka v našej tvorivej činnosti. Môže za to aj fakt, že sme prešli na stredné školy, každý inam, a tak sme aj stratili určitý kontakt. Postupne sme však tieto kontakty obnovili a stretávali sa ako za starých čias. V tom istom čase sa vo mne vzbudil záujem o tvorbu piesní. Zapisoval som si ich do zápisníka a následne nahrával do mobilu. To už nebola dlhá cesta k založeniu kapely. Tá vznikla v pamätnom lete roku 2016. Predchádzala tomu snaha o prihlásenie do pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Vtedy sme si mysleli, že by sme mohli vyhrať aspoň tretie miesto a získať nejakú finančnú odmenu, ale dnes už vieme, že by sme nemali šancu. Sami sme to aj našťastie neskôr vzdali a neprihlásili sa vôbec. S piesňou sme si dali naozaj záležať a neskôr sme ju zverejnili na náš YouTube účet. Práve v ten deň, keď sme si založili YouTube kanál by sa dal pokladať za deň vzniku našej kapely. Naša prvá verejne publikovaná pieseň s názvom Zmysel života bola skomponovaná za približne pol hodinu až hodinu. Môžete si ju vypočuť sem:
https://www.youtube.com/channel/UCOyGU91R3Hj9Jn8HVoYY3hA
Neskôr, ako sme sa občas stretávali, sme pri každej vhodnej príležitosti zložili pieseň, alebo sa aspoň o to pokúsili, keďže nie vždy sa nám to aj podarilo. Nazbierala sa nám slušná zbierka našich vlastných piesní, a tak sme začali rozmýšľať nad vlastným koncertom. Uvažovali sme aj nad kultúrnym domom, kde sme hrali našu prvú vlastnú pieseň o mame, ale rozhodnutie nakoniec padlo na menšiu klubovňu. A urobili sme dobre. Navyše, vďaka miestnemu občianskemu združeniu nás prenájom tejto klubovne nestál ani cent. Sami sme si vyrobili provizórne pódium z paliet, na ktorých boli položené parkety a vyprázdnili miestnosť od gaučov, aby sa tam zmestilo čo najviac ľudí. Po všetkých povinných prípravách a skúškach sa koncert mohol oficiálne začať.
A ako teda dopadol náš prvý koncert? To sa už dozviete v ďalšej časti môjho blogu.
