Matne si spomínam, kedy som prvýkrát počul o firme, ktorá vyrába športové autá na tužkové baterky. Zaujímavé. Spozornel som, až keď tri roky na to začali vyrábať Model S, moje vysnívané auto, úplne mimo mojej cenovej kategórie. Pridal som Teslu k SpaceX a sledoval každú zmienku, každé nové interview Elona Muska. Nevynechal som jedinú príležitosť pozrieť si Model S, či Roadster naživo v niektorom z amerických Tesla obchodov. 31. marca 2016 som bol medzi prvými v rade na Model 3, v špecifickom európskom rade a v ešte špecifickejšom slovenskom rade. Záloha zaplatená, stále však mimo môjho rozpočtu.
V roku 2017 som sa čiastočne presťahoval za prácou do Texasu a po viac ako dvoch rokoch a presune zo slovenského radu do amerického, som sa v júni 2019 konečne mohol previesť vo svojej Tesle, červený Model 3. Moje skúsenosti s požičanými autami boli pomerne bohaté, ale šoférovať vlastnú Teslu je úplne iný pocit. Onedlho som hľadal každú zámienku sadnúť do auta a ísť sa niekam previesť. Riešenie sa ponúklo samo, Uber, ľudia mi budú platiť za to, že sa môžem voziť vo svojej Tesle. Za necelý rok som najazdil takmer 18 tisíc míľ (29 tisíc kilometrov).
Jedného dňa (na konci februára 2020) som išiel vyzdvihnúť pasažiera, keď do mňa na križovatke zboku narazila pani v sivom SUV. Polícia, hasiči a odťahovka boli na mieste takmer okamžite. Pani mala svedka, ktorý tvrdil, že išla na zelenú a tak mi polícia naparila pokutu za jazdu na červenú. Pokutu som odmietol zaplatiť, lebo som si bol na 95 % istý, že so išiel na zelenú. Uvidíme sa na súde. Myslím, že som bol trochu v šoku, pretože som úplne zabudol na systém palubných kamier, ktorými disponuje každá Tesla. Keď som sa spamätal, bolo už neskoro, auto bolo na ceste do odťahovky. Okamžite som zavolal Uber, našiel miesto, kam ho odtiahli, počkal na povolenie a nakoniec zachránil USB kľúč s video záznamom zo štyroch kamier. Až doma som zistil, že zábery sú už preč. Našiel som len záznamy 15 minút po nehode. Našťastie sa mi podarilo obnoviť zmazané súbory a nakoniec som neskoro v noci zistil, že som išiel na zelenú. Ale súdny termín už bol stanovený.
Na prvom pojednávaní mi len oznámili termín nasledujúceho pojednávania. Na ďalšom sa ma sudkyňa spýtala, či viem ako sa správne predkladajú dôkazy, keďže som si ja naivný hlupák nezabezpečil právnika. Neriskoval som a tak som dostal termín ďalšieho pojednávania. Hneď zo súdnej siene som utekal do neďalekej právnej kancelárie, zaplatil 150 USD a čakal na pojednávanie. Termín mi kvôli pandémii dvakrát presunuli, až konečne po viac ako roku a pol som prišiel do súdnej siene, prvýkrát sa stretol so svojím právnym zástupcom, ktorý mi oznámil, že prípad bol zamietnutý pre nedostatok dôkazov. Ja bol som pripravený predložiť svoje dôkazy a víťazoslávne sa pozieť na žalobcu. Nebolo treba.
Súdna mašinéria si dala načas, ale všetky zúčastnené poisťovne konali rýchlo. Naprv vysvitlo, že dotyčná pani poskytla zlé údaje o poisťovni. Potom moja poisťovňa prípad rýchlo zamietla, lebo som v tom čase jazdil pre Uber. Našťastie poisťovňa Uberu po zhliadnutí video záznamov rýchlo prípad uzavrela, auto odkúpila ako totálne zničené a peniaze som mal na účte o necelé tri týždne. Pár týždňov na to mi vrátili aj spoluúčasť, zrejme im skutočná poisťovňa vodičky plne uhradila všetky náklady.
Takmer presne rok po nehode som si objednal a o dva týždne aj prevzal nový biely Model Y. Má trochu vyšší podvozok a vo vnútri viac miesta, nie je však taký živý ako Model 3. Perfektne som si to načasoval, lebo odvtedy cena mojho modelu výrazne stúpla (o viac ako pätinu) a dodacia lehota sa pohybuje v mesiacoch. Momentálne na ňom testujem beta verziu FSD (full self driving). To je však celkom iný príbeh.
