"wikipozitívny", ale inak normálny ajťák z Košíc (pôvodom zo Sniny) Zoznam autorových rubrík: Práca, Príroda, Wikipédia, Nezaradené, Tesla
Používam Google Calendar na plánovanie, Picasa na skladovanie fotiek a na internet chodím s Chrome. V kalendári mám poznačených množstvo akcií, z ktorých fotografie mám uložené v Picasa. Bolo by pekné, keby sa tieto fotky zobrazovali priamo pri zaznačenej akcii v kalendári. Keďže som nenašiel žiadny softvér, ktorý by to umožňoval, tak som si jeden naprogramoval.
Trasa druhej časti road tripu viedla cez Anaheim, Las Vegas, Hoover Dam, Grand Canyon a Phoenix do Tucsonu v Arizone. Posádka a auto ostali nezmenené. Dusty spája s Vegas množstvo spomienok, ale na druhej strane, Grand Canyon ešte nikdy nevidela. Pre mňa bolo všetko nové.
Využil som návštevu troch spoločností na západnom pobreží Spojených štátov na uskutočnenie road tripu so štartom v Portlande, štát Oregon a cieľom v Tucsone, štát Arizona. Išlo vlastne o dva víkendové (vrátane piatka a pondelka) výlety, na ktorých som mal aj americkú sprievodkyňu Dusty. Nechcelo sa jej lietať naspäť na východné pobrežie a tak zaujala miesto navigátora v požičanej Toyote RAV4.
Ráno let do Prahy a hneď nato do New Yorku. Hladký prechod imigračným aj colnicou, taxík do hotela na Manhattane. Time Square a Broadway v príjemnom počasí. S radosťou zistím, že večer hneď oproti hotelu hrajú Rangers s Devils a nie je vypredané. Ráno prechádzka po Central Parku, večer lietadlo do Portlandu. Takto nejako som si to predstavoval. Realita zaútočila už v Prahe.
Týždeň v USA, dva týždne v Európe. Tak sa po úvodných zoznamovacích "večierkoch" začala moja práca na projekte pre americkú korporáciu.
Moja druhá cesta do Chicaga bola oveľa pohodlnejšia. Nejakým zázrakom sa mi cez internet podarilo obsadiť miesto pri exite. Hneď pri vstupe na americkú pôdu ma však imigračný úradník prekvapil otázkou, že kde mám víza.
Pred troma týždňami mi šéf predostrel ponuku, ktorú som nemohol odmietnuť. Pred týždňom som si teda zbalil oblek, pyžamo a zubnú kefku a vydal sa na cestu do Chicaga. Mal sa tam totiž začať projekt, ktorý mi na najbližší rok kompletne zmení život.
Ešte začiatkom roka som bol spoločníkom malej softvérovej firmy s vlastným produktom (nie síce ktovieako úspešným, ale zabezpečujúcim aspoň akú-takú istotu do krízového obdobia) a dnes ma úplne iná firma posiela pracovať do Chicaga. Wow.
Mal som menšiu softvérovú firmu. Presnejšie bol som jedným so spoločníkov. A už nie som. Nebolo to dobrovoľné, ani pekné a ostala mi potom v ústach horká pachuť.
