Takze o co vlastne ide. S troma kamaratmi (Nigel, James a Andrew) sa chystame preveslovat bez pomoci zo Sydney do Aucklandu, okolo severneho cipu Noveho Zelandu. Priamou ciarou je to 2400km, ale v skutocnosti to bude mozno okolo 3000km. Planujeme vystartovat zaciatkom novembra, teda na jar na juznej pologuli. Trvat nam to bude asi mesiac, ale mozno az dva. Zavisi to najma od pocasia. Ide nam vsetkym viac-menej o dobrodruzstvo, aj ked by sme radi to more preveslovali co najrychlejsie. Cez Tasmanske more zatial preveslovali len 3 lode. Celkovy pocet zaoceanskych veslarov je podla Medzinarodnej spolocnosti morskych veslarov 612 (od roku 1896, kedy Harbo a Samuelsen preveslovali z New Yorku do Anglicka), co je podstatne menej nez napriklad pocet ludi ktori vystupili na Mt Everest (3142 do konca sezony 2010).
Pripravujeme sa na tento projekt uz okolo troch-styroch rokov. Najvacsi problem bol so zhananim penazi, kedze sme sa o to snazili v case ked zacala recesia. Ale teraz uz je vsetko zabezpecene. V najblizsich dvoch tyzdnoch posleme nasu lod v kontajneri do Australie. Lod je 10.5 metra dlha a 1.9 metra siroka, a budeme na nej zit styria relativne natesno. Na lodi su 3 veslovacie pozicie (3 sedadla a drziaky vesiel), s tym ze jedno je na viac. Plan mame v podstate standardny: dvaja vesluju dve hodiny, zatial co druhi dvaja oddychuju, a potom sa vymenime. V pripade zleho pocasia vyhodime morsku kotvu, zalezieme do kajut a cakame kym sa to vylepsi. Lod je dobre postavena a hravo odola velkym morskym vlnam, ktorymi je Tasmanske more zname. Vodu vyrabame odsolovanim morskej, a jeme vascinou dehydrovane jedlo s vysokym kalorickym obsahom. Namiesto zachodu mame vedro.
Myslim, ze to na uvod staci.
