Už len slzy sú skutočné

Už len slzy sú skutočné

v príbehu o človeku,

čo snami dotýkal sa hviezd.

Žil si v ich sieti nad zemou,

no poznal aj prach

obyčajných ciest.

Aký bol ?

Na čo myslieval?

Čo o ňom vlastne všetci vieme?

Srdce na dlani nosieval.

Smútky - dopredu odpustené.

Možno len stromom šepkával

to, o čom sníva,

čo ho bolí.

Možno sa ticho modlieval,

keď dotýkal sa suchej kôry.

Možno sa drevu spovedal,

aby neblížil ľudskej duši,

ak sa tak stalo,

odpusťte,

bolo to bez toho, že tušil.

Možno tak našla si ho smrť,

milenka jednej smutnej noci,

keď ho zovrela v objatí

a bozkom zavrela mu oči,

aby smel snívať svoje sny

tam, kde je snívať dovolené...

Priateľom, láskam, príbuzným

nechala srdcia ubolené

a jedno miesto pre slzy,

hrob v prachu jeho rodnej zeme.