Veľkonočné sviatky vyvrcholili veľkolepou oslavou radosti zo života. Radosti, ktorá si našla miesto v ľudských srdciach a aj vďaka skvelému umeleckému zážitku z koncertu svetoznámeho barytonistu Martina Babjaka a klavírneho virtuóza Daniela Buranovského, učinila 5.apríl 2010 pre mnohých obyvateľov i návštevníkov Banskej Štiavnice ešte výnimočnejším.
Životodárne kvapky jarného dažďa boli tichými spoločníkmi krokov, smerujúcich k Evanjelickému chrámu, ktorý sa pred 16.hodinou zaplnil do posledného miesta. Po privítaní a úvodných slovách vedúceho oddelenia kultúry Ing. Rastislava Marka, predstúpili pred publikum dlho očakávaní hostia. Už pri prvom potlesku očarili svojou srdečnosťou a láskavou bezprostrednosťou. Následne sa k chrámovým klenbám vzniesli melódie troch sakrálnych skladieb Pieta Signore od Stradellu, Otčenáš od M.Š.Trnavského a Ave Maria od L.Luzziho. Hudba, ktorá svojou vznešenosťou umocňovala vnútornú radosť i pokoru nad zázrakom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. K slovenským ľudovým tradíciám sa potom nežne priklonili tóny piesne M.Š.Trnavského Keby som bol vtáčkom a Bačovské piesne od E.Suchoňa. Sympatický spevák všetky skladby sám veľmi originálne a vtipne uviedol. Pri piesni Ja som bača veľmi starý sa dokonca pochválil, že jeho šediny sú už pravé, aj keď pôsobil veľmi sviežo a vitálne. Z malebných kútov Slovenska preniesol poslucháčov prostredníctvom čarovných tónov a nádherne sfarbeného hlasu pod horúce talianske slnko.(Talianska hudba je Martinovi Babjakovi veľmi blízka, v r.1992 sa stal laureátom svetovej speváckej súťaže Luciana Pavarottiho.) Jeho spev v mnohom pripomínal more. Slnečné piesočné pláže s nežným osviežujúcim vánkom, ale aj dvíhajúce sa vlny, príboje, i morské búrky, ktorým vznešené priestory chrámu, sviece, lustre i oltárna maľba, pridávali akýsi nádych osudovosti. No rozbúrené vlny sa opäť utíšili do láskyplnej melódie známej filmovej piesne Mama, pri ktorej v nejednom oku zvlhla spomienka. Veľké spevácke a herecké majstrovstvo Martina Babjaka sa akoby zhlboka nadýchlo pri áriách svetoznámych opier. V perfektnej ruštine odznela ária z Čajkovského Pikovej dámy, ktorú vystriedal radostný, až komediálny Figaro Rossiniho Barbiera zo Sevilly, no smelo si dovolím tvrdiť, že banskoštiavnické publikum si úplne podmanil odvážny a temperamentný toreador z Bizetovej opery Carmen v jeho jedinečnom podaní.(Postava Escamilla mu v r.1995 priniesla jednoznačné víťazstvo v medzinárodnej speváckej súťaži Totti dal Monte,Tal.) Úprimný obdiv a vďačnosť publika sa odzrkadľovali v gradujúcom potlesku a obaja umelci naň reagovali vtipne, s neskrývanou radosťou a uznanlivými pohľadmi na hodinky. ,,Vy ste takí zlatí, že by sme si vás najradšej vozili so sebou autobusom" poznamenal sympatický spevák. Neodpustil si dokonca hneď niekoľko vyznaní nášmu krásnemu mestu, samozrejme s milou žartovnou poznámkou, že tu sa chodí len hore alebo dole, a ísť rovno za niekým by bol asi problém. Diváci v prvých radoch pri tom asi neprehliadli figliarske vejáriky drobných vrások v kútikoch očí, ktoré sa smiali spolu s ním a veľmi mu pristali. Martin Babjak štedro rozdáva životný optimizmus plným priehrštím. Po veselej muzikálovej piesni Ja sa dnes dopoludnia žením a Piesni tuláka od R. Piskáčka nasledovala krátka, a tak trochu neobratne predstieraná, rozlúčka. ,,Keďže sme s úspechom rátali," poznamenali skromne umelci ,,pripravili sme si pre vás jeden regulérne vytlieskaný prídavok." Jeden len z toho dôvodu, lebo sa vraj nepatrí byť dlho.,,Umelec by mal vyčerpať tému a nie publikum." A tak symbolickú záverečnú bodku za mimoriadne vydareným podujatím ,,vypálila" ohnivá Granada od Augustína Laru. Diváci stáli a nadšene tlieskali v jej rytme. Nezabudnuteľný spevácky ,,toreador" Martin Babjak na rozlúčku ešte s úsmevom zamával kyticou ohnivočervených ruží.
