Písmo:
A-
|
A+
Zvonky starých hodín
z príbytku od vedľa
hladia človečenstvom
v azyle samoty.
Ozveny drobných sŕdc
žili tu skôr než ja
byt, čo zdal sa prázdny,
je nimi prehriaty.
Nájomníčka zvonov
so smútkom v úsmeve,
pri ktorých utícha
zvonenie dávnych sĺz.
Vstupujú mi do snov,
do ticha po tebe,
najskromnejšie šťastie
z bytu od susedov.
