Písmo:
A-
|
A+
Ako keď pri zmene počasia ožívajú staré rany,
päsťami búchajú do zatvorenej brány,
podkutou čižmou kopú, ale darmo...
Neodstane sa už, čo sa stalo dávno.
Neodstane sa už skutok vykonaný,
slovo späť nevezmeš, neutíšiš vrany,
všetko krásne v tebe pribíjajú na kríž
jazvy a sklamania, ktoré v sebe jatríš.
Neodstane sa už ani jedna slza,
nespavé výčitky, lúčenia, čo mrzia,
neodstane sa už, aj čo sa stať malo
v premárnenej chvíli - ale sa nestalo.
Neodstane sa však ani táto chvíľa,
ktorá možno s láskou k tebe pristúpila
a prináša všetko, nové i nájdené,
bránou tvojho srdca menom
odpustenie...
