Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)

Keď horia hranice
dávne i budúce
a k nebu šľahajú
ohnivé hrivy stromov,
zúrivý pohonič
siaha až na srdce,
popolom ľahnú sny,
spomienky, túžby, domov.
Bičiskom štipľavým
objíma bez milosti
na čo len dosiahne,
strháva sny, aj mosty
a nedbá zúfalstva
a nedbá žiadnej slzy,
poháňa paripy
s nákladom plným hrôzy.
Splývajú náreky
s hučaním divej rieky
dymu a plameňov...
Ničivé všetko v jednom.
Nie je deň, ani noc,
s tým živlom opreteky
príďte nám na pomoc
v údele našom biednom !