Ľudská túžba

(zdroj: Marian Garai)

Ako vietor je ľudská túžba,

napína plachty karaván

a trhá uzdy, na nič nedbá,

nezastaví ju temná sudba

v ozvene po volaní vrán.

Zradný je piesok ilúzie,

nestála vernosť človečia.

A zvedavosť,

jed krásnej zmije,

ku kolu srdce nepribije

túžbami, čo mu poručia

a len ho ženú ako zviera...

Nie.

Zviera predsa verné je.

Až pokým samo neumiera,

nezradí koho miluje.

To iba človek kruto páli

putá slzami ľútosti.

Pre vietor túžob neustály

zatvrdí srdce si do skaly

a ilúziou pohostí.