Písmo:
A-
|
A+
Piesňami záhrad sú mi pivónie,
už len tým menom ladných vĺn.
Kantilénové melódie
vskutku nápadne lichotivé
kráľovnám kvetov, ktoré napokon
nezdobí ani jeden tŕň.
Tie plnotvaré krásky júna,
žiarivé srdcia záhrady,
belostné ako letná luna,
dlaň ružovkastej nehy plná,
aj karmínovo červené
mladučkej lásky trápenie.
Nedá sa vytknúť tomu kvetu
skromnosť, no ani vznešenosť.
Vernosť koreňa v hĺbke zretú,
i vône patriace len letu,
pre ktoré podliehame snom,
v zátiší takom omamnom.
Aj ja chcem v hĺbke srdca chrániť
dar, z ktorého čas neubral.
Kúzlo tých kvetov pomáha mi,
najkrajšie medzi spomienkami
dávkovať duši ako liek,
v záhrade plnej pivoniek.
