Pivónie

Piesňami záhrad sú mi pivónie,

už len tým menom ladných vĺn.

Kantilénové melódie

vskutku nápadne lichotivé

kráľovnám kvetov, ktoré napokon

nezdobí ani jeden tŕň.

Tie plnotvaré krásky júna,

žiarivé srdcia záhrady,

belostné ako letná luna,

dlaň ružovkastej nehy plná,

aj karmínovo červené

mladučkej lásky trápenie.

Nedá sa vytknúť tomu kvetu

skromnosť, no ani vznešenosť.

Vernosť koreňa v hĺbke zretú,

i vône patriace len letu,

pre ktoré podliehame snom,

v zátiší takom omamnom.

Aj ja chcem v hĺbke srdca chrániť

dar, z ktorého čas neubral.

Kúzlo tých kvetov pomáha mi,

najkrajšie medzi spomienkami

dávkovať duši ako liek,

v záhrade plnej pivoniek.