Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Guľky slov uliate len z olova zloby
a hroty jazykov v jede namočené.
SLOVO,
ten fenomén každej jednej doby
zjaví pravdu o tom, kým je vystrelené.
A kto potom znova hlavne diel nabije,
zaslepený klamstvom novým ostrím raní,
nie je svetu milší od zmije
a vážnosť má chorej krákajúcej vrany.
PRETO,
múdro vážme slová aby nešpinili
v prvom rade ústa, čo ich vyriekli.
Pravdu čas očistí, verte, moji milí,
a ona prekvapí v nečakanej chvíli
svojich vlastných katov
niekde v predpeklí.
