Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Vždy podvečerom moje bosé kroky

ponárajú sa do trávy.
Som len okamih zelenooký,
dočasnosti lúč prchavý,
ktorý v obrade tichej reči vody
prihovára sa smädným rastlinám.
Môj čas, keď do záhrady chodím
a až do tmy ju polievam.
Vyvážená som vodou, nádobami.
Kráčam ticho a vzpriamene.
Rituál bosý pomáha mi
ovlažiť vlastné korene.
Napájam trávu, kvety, stromy...
Tie chvíle za nič nedám si.
A keď aj prší, bijú hromy,
smädná vstupujem do krásy.