Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Zima prestiera biele gobelíny,
striebrom a zlatom vyšíva
alabastrové ticho.
Maľujem srdcia do snehu,
len tak, bez príčiny,
pre tých, čo pôjdu okolo,
kým zavanie ich víchor.
Smeješ sa, že som ako dieťa
a možno tušíš, že ním v hĺbke som,
veď kto by svoj lúč detstva preťal,
márne by kráčal za svetlom.
Zima prestiera biele gobelíny,
striebrom a zlatom vyšíva
alabastrové ticho.
V závejoch času nachádzam
rozprávok páperové rýmy
a roztápam srieň na duši
láskyplným dychom.
SLNOVRATKA (zdroj: Foto Marian Garai)
