Smetiarka

Ako smetiarka s vetrom blúdim, 

naivne čistím svoju púť,

postrapatiť chcem spiacich ľudí

a z plných pľúc sa nadýchnuť.

Potom tak silno ako treba,

pre dobro zeme, vody, neba,

v ťažkom povzdychu napnem hruď

s príkazom vetru: Krúť sa, krúť!

Rozkrútim všetko sveta smetie,

hanebnú pýchu našich čias.

A na hromadu hanby zmetiem,

na čom má vinu každý z nás,

keď korunuje vlastnú hlúposť

nad všetko tvorstvo nevediac,

že nevládna Zem prosí:

 UŽ DOSŤ !

Som smetiarka a kto je viac?