S láskou posielam túto báseň
anjelskou poštou do neba.
V nej každým slovom ďakovať chcem,
za krásne detstvo, za teba.
Za vrásky, čo ti krášlili tvár,
za babie leto vo vlasoch,
za trpezlivosť a rokov pár,
čo chránili ma v rozletoch.
Za to, že nerástla som sama.
Mojim krokom si dala smer.
Najúžasnejšia stará mama,
akú kedy svet uvidel.
S dôverou som sa schovávala
v tvojom láskavom náručí,
múdre rozprávky počúvala,
kde viera v dobro nekončí.
S hrou osudu som nerátala,
ten preťal vzácnu zlatú niť.
Jedna letná noc mi ťa vzala,
nestihli sme sa rozlúčiť.
Sviecu života niečo sfúklo.
Na našom dvore slnka niet.
Zatmenie- veľké srdce puklo,
mrak zatienil môj detský svet.
Žalostné prosby k dobrej víle,
nech živej vody podá ti.
Nech vstaneš, povieš slová milé:
,,Neplač, anjelik copatý."
Až po rokoch som pochopila
tajomstvo skryté v rozprávkach.
Opäť dobrota zvíťazila.
Ty žiješ,
v mojich spomienkach.
