Písmo:
A-
|
A+
Videla som chlapcov plakať pre lásku,
(zdroj: Marian Garai)
keď čistá vrúcnosť stekala im po tvári.
Hrdosť visela na vlásku,
odvaha brodila sa v pivnom pohári.
Mladé sokoly strmhlav z oblohy
so zrakom smutne skaleným,
padali láske priamo pod nohy.
A v takej chvíli ťažko hľadá rým
nesmelá báseň skrytá v rukáve
písaná atramentom sĺz,
o prvej láske boľavej...
Vyplač ju, chlapče, do dna z hĺbky pŕs!
Vykrič tú bolesť nočnej ozvene,
že nepravej si svoje srdce dal...
Ráno ho zdvihni zo zeme
a vznes sa k výškam opäť ako kráľ.
Uver, že láska nielen tŕňom vládne,
jej vzácne kvety dôvodom sú žiť.
Časom, práve tie nenápadné,
dokážu smútok premeniť
na ranné zore plné citu,
na úsvit v duši zázračný...
A to, že v slzách trpel si tu,
mávnutím krídel zabudni.
