Mám rád les. Taký, kde sa koruny stromov vysoko nad hlavami zhlukujú do jedenj strechy, taký kde sú veľké, silné pne, pomedzi ktoré sa dá bežať o dušu, taký kde je zem zarastená machom a noha na zem pekne mäkko dopadá.
Mám rád palacinky. Najmä ich množstvo.
Mám rád spomienky na minulosť a výmysly do budúcnosti.
Mám rád veľké, velikánske raňajky, po ktorých s tažkostami prejdem niekam, kde sa zvalím a budem dlho predlho tráviť. (ako veľhad kráľovský v malom princovi;)
(akurát mlieko som všetko nevypil, ináč všetko padlo môjmu žalúdku za obeť)
Mám rád prechádzky s daždom po horách.
Mám rád more.
Mám rád mesiac...
...aj slnko.
Mám rád Fredyho. Keď po prechádzke strašne dychčí, tak ho objímem a cítim ako sa rýchlo nafúkne a zase spľaskne. Je to smiešne. Aj keď strašne mľaská.
Mám rád aj ľudí.
Tích čo strašne veľa rozprávajú, pretože rád počúvam.
Tích čo málo rozprávajú, pretože keď niečo povedia, tak to stojí zato.
Tích čo rozprávajú a nerumiem im.
Aj toho jednookého piráta, čo sa preváža po ulici s káričkou naloženou kovovým odpadom do zberu, a vždy sa ma spýta či má pravdu. "Jasná vec, že máte!!"
Mám rád oca, aj keď mi lezie občas na nervy, tak ako každý otec.
Mám rád sestru, aj keď mi lezie na nervy častejšie.
Mám rád sny a tmu. Úplnu. Cítim sa tam bezpečnejšie.
Ešte mám rád keď sa mi podarí niaká fotka. Napríklad ako tieto hore.
