Ja versus Gramatika

vychadzali sme si dobre tak prve dva roky. a potom to bolo len horsie a tak to zostalo az dodnes. zacalo to uz vtedy ked som pisaval najskaredsie z triedy. pero som v prvej triede zacal pouzivat ako posledny. lepsie to bolo ked som si zlomil prst na ruke a mal som sadru. nie zeby som krajsie pisal ale mal som sa naco vihovoryt.

potom prisli diktaty a moja prva trojka z diktatu pri ktorej som sa normalne rozplakal. len tak trosku ale predsa. neucil som sa najhorsie a tak to nebola zrovna ocakavana znamka. to som este ale nevedel co ma s gramatikou caka. neskuor som neplakal ani pri petke a ze ich nebolo malo. bolo nutne spravit proti opatrenie. vtedy som moc teda skoro vobec necital a tak som u oca v robote prepisoval, ano normalne prepisoval knihu dzeka londona a jeho bieleho tesaka s nadejou ze sa nieco naucim. nadej neumrela posledna. po asi dvaciatich stranach som to vzdal.

imi imy ymi ymy ich ych mimi. kto sa ma v tom vyznat? to bola loteria. a tak ako v loterii ani ja som tu moc casto nevyhral. tak som si napisal ako to vyzera s mekim i a s tvrdim i a krajsie vybral. pekny sposob ale nanic. ked som presiel na gymnazijum dostal som slovencinarku ktoru som mal asi najradsej ktora bola zomna zufala a na ktoru nikdy nezabudnem. Daniela Veselovská. vzdy ked rozdavala opravene diktaty si ma zavolala k stolu a zacala ukazovat mi co som popisal. vyzeralo to asi takto

"velkomoravska co?"
"..?!? .. ???"
"velkomoravska co?"
"no risa, nie?"
"no!! a kde ju mas napisanu?"
"(nechapavy pohlad do zosita sak to tam musi byt .. nebolo .. sakra) (prisprostasty usmev aky vjem iba ja)"
"tu tu a tu ti chybaju pismenka ... sak povec ze nestihas.. "
"... ..."
"toto je velke alebo male?"
"ake tam ma byt?"
"(smiesok) ftipalek (to slovko v suvislosti somnou pouzivala casto)"
"male"
"velke tak to je dalsia chyba ... a prosim ta keby sa naucis pisat dlzne? ... tri ti chybaju ale to bude ako jedna chyba...."
a tatko som dostaval stvorky a vynimocne aj trojku. literatura ma drzala na vodou a moje znamky na vysveceni na urovni rovnej 3. skoro osem rokov.

"sak citaj a to pochitis co sa ako pise"
ja ked citam a teraz uz vobec necitam malo skuor viac ba az vela tak sa sustredim na dej na knihu a nie na pismenka, tie su mi ukradnute. a tak mi ani knihy nepomohli. mne uz asi nic nepomoze.

dakujem za pochopenie a nechajte uz tie moje ycka tak. im sa paci tam kde som ich dal. nehovorte im ze su zle.