Proces vytvárania značky a povesti krajiny je dlhodobý a neľahký. Na svete máme množstvo krajín, ktoré sa vyznačujú rôznymi charakteristikami a vynikajú v rôznych oblastiach. Takisto aj nation branding sa môže prejaviť v rôznych oblastiach. Krajine môže vytvoriť pozitívnu, ale aj negatívnu reklamu. Vzniká cielene, ale aj nezámerne. Pokiaľ sa pozrieme na našu krajinu, dobré meno vo svete nám naposledy urobila tenistka Dominika Cibulková. Všeobecne má naša krajina vo vytváraní svojej značky veľkú oporu v športe. Poľsko napríklad doteraz žije z reklamy, ktorú im urobil pápež Ján Pavol II. svojou neopakovateľnou ľudskosťou. Takto by som mohol pokračovať a uvádzať rôzne príklady z rôznych častí sveta. Negatívnu povesť našej značky nám ako krajine momentálne vytvára rozmáhajúci sa extrémizmus. Do sveta samozrejme prúdili správy o zvolení Mariána Kotlebu v BBSK, alebo útok neonacistov v Nitre. Aj politika môže mať samozrejme podiel na vytváraní národnej značky. Politik vo vysokej pozícii je pre Slovensko niečo ako brand manažér a preto by mal byť dobrým reprezentantom Slovenska ako na domácej pôde, tak i v zahraničí. Film natočený v nejakej oblasti môže taktiež vytvoriť danej krajine určitú povesť a to ako pozitívnu, tak negatívnu.
Ľudia si kladú otázku, prečo naše produkty často nie sú úspešné vo svete. Veľkú úlohu tu zohráva reputačný rozdiel. Naša krajina je mladá a preto možno nemáme vytvorenú takú národnú značku ako má napríklad Nemecko, alebo Veľká Británia. V medzinárodnom obchode však vždy platí jedna zásada : produkt s úspešnejšou vlajkou nemusí byť lepší. Mali by sme sa teda snažiť prezentovať v iných krajinách produkty, v ktorých výrobe a spracovaní vynikáme. Veľmi dôležité je premyslieť stratégiu každej značky, ktorá nás môže prezentovať ako krajinu. Jednou z takýchto značiek je napríklad ESET. Táto značka nám robí dobré meno a je relatívne neznáma len preto, že s ňou jej užívateľ neprichádza do každodenného styku. Nikdy netreba zabudnúť taktiež na skutočnosť, že produkt ktorým sa prezentujeme musí niečo hovoriť aj zahraničiu (musí byť pre zahraničie relevantný).
Jedným z faktorov, ktorý sa veľmi odráža v prezentovaní danej krajiny je národná hrdosť. Na Slovensku a najmä medzi príslušníkmi novej generácie (a tým myslím aj ľudí v mojom veku) sa často stretávam s pohŕdaním vlastným národom a krajinou. Je to smutné keďže národná hrdosť je jedna z vecí, ktorú by sme mali mať všetci spoločnú. Problémom je, že k národnej hrdosti nie sú často vedené deti ani v rodinách a vo vzdelávacích inštitúciách. Školy si dokonca často na svoju pôdu púšťajú lektorov, ktorí sú síce výborným riešením z hľadiska výučby jazyka, avšak niekedy nadmerne prezentujú výnimočnosť svojej krajiny (napríklad lektori z USA) a tým tak trochu odrádzajú mladých študentov od toho, aby boli hrdí na svoju krajinu a aby sa podieľali na zlepšení mena našej krajiny, nie inej. Iné národy predsa nie sú o nič lepšie ako ten náš (stačí si spomenúť ako dopadli vedomostné testy študentov stredných škôl v USA).
Na záver by som rád podotkol, že na začiatku tejto dlhej cesty budovania stabilnej národnej značky by sme sa mali v prvom rade identifikovať vo vlastnom národe a zbaviť sa určitej psychickej podradenosti nášho národa. My ako jednotlivci pomôžeme našej značke prinajmenšom tak, že budeme veriť v zaujímavosť a jedinečnosť našej krajiny a tak ju budeme opisovať aj vo svete.
