Týmto jednoduchým slovíčkom som nezačala tento článok len tak, pre nič za nič .....myslím to naozaj vážne, priateľom patrí obrovské ďakujem.
V mojom prípade hlavne tým mojím, no súčastne všetkým priateľom, ľudom, ktorí vedia podržať, povzbudiť, vedia vniesť slnečné lúče do nepodareného dňa a dotknúť sa nášho srdca aj napriek vzdialenosti niekoľko stoviek kilometrov.
A prečo takto sentimentálne?
Jednoducho preto, že priateľstvo je úžasná vec a priatelia a rodina sú to najvzácnejšie čo môžeme mať....
Momentálne som v UK. Pracujem tu ako asistentka ochrnutých ľudí.
Je to práca ako každá iná. A predsa je iná....
Sú to neoceniteľné skúsenosti, spoznávanie krajiny a jej kultúry prostredníctvom najmenšej bunky, rodiny. Človek je vždy v blízkosti ľudí, sú to ľudia, ktorým pomáha, stará sa o nich, žije s nimi a ich rodinami... ale zároveň je strašne sám....Uvedomila som si to až keď som sa dostala k môjmu druhému klientovi, veľká rodina, plno súrodencov a on mladý chalan....,jasné že som nechcela prekážať. A ani oni veľmi nechceli aby som prekážala....a tak som trávila veľa času sama....buď v izbe alebo len tak na prechádzke v okolí.....Viem, veď to bolo už pred tým jasné, každý z tých ľudí má svoj život, svoje zázemie, svojich známych....len ja som si naivne myslela, že potrebujú nebodaj aj spoločnosť, kamarátstvo....Teraz si však už aj ja uvedomujem, že je to tak vážne lepšie, môj postoj sa zmenil.....je to predsa len akýsi profesionálny „vzťah“....
To čo sa nezmenilo je, že som ešte stále často sama a ešte viac si uvedomujem, že moji priatelia a rodina, všetky mne blízke osoby sú ďaleko praďaleko.... Nebyť výdobytkov našej informačnej doby, ako mnou dlho pohŕdaný Facebook (odkedy som prišla do Anglicka, nedám na neho dopustiť) alebo mobil.
A konečne! Dostávam sa k jadru.
Podnetom pre toto všetko bol kratučký chat s jednou mne veľmi blízkou osôbkou.
Stačilo pár minút a prostredníctvom niekoľkých riadkov úplne zázračne potešila celú moju bytosť.
Nadiaľku!!!
A rýchlosťou blesku!
Je neuveriteľné akú vnútornú silu majú jednoduché úprimné slová od blízkeho človeka a ako málo stačí aby sme našou vlastnou vôľou niekomu naozaj „urobili“ deň.
Bolo by úžasné ak by si to raz všetci uvedomili a uviedli aj do praxe.
Stačia len slová na diaľku a svet bude naozaj o niečo krajším miestom....
Tak a to by bolo na dnes aj všetko.
Túto malu odu ukončím tak ako som začala.
Milí priatelia,
všetkým Vám nekonečne ĎAKUJEM:)
