Bola mrazivá noc. Na starej vŕbe pri potoku viselo nevládne mladícke telo. Pripomínalo bábku zavesenú na klinci, v depozitári divadla, po odohranom predstavení pre deti. Inšpektor privolaný k tomuto prípadu si pritiahol límec kabáta ku krku a znechutený z toho, že ho vytiahli z postele, si nervózne zašomral popod nos „to si teda vybral deň“. Zapálil si cigaretu a hladiac na úbohého mládenca začal diktovať službukonajúcemu strážmajstrovi predbežný úradný zápis „telo mladíka, zatiaľ nezistenej identity, bolo nájdené náhodným okoloidúcim okolo pol jednej v noci 15. februára. Podľa obhliadky súdneho lekára, privolaného k tomuto incidentu, nastala smrť okolo trištvrte na dvanásť 14. februára, následkom udusenia. Dôkazy aj výpovede svedkov boli zaistené. Podrobná správa bude spísaná hneď, po bližšom prešetrení vyššie uvedených okolností".
Týmto inšpektor ukončil šetrenie na mieste činu, zašliapol ohorok cigarety do snehu a vydal potrebné rozkazy. Ako nasadal do auta ešte raz sa obzrel, ako zriadenci snímajú nevládne telo z konára. V rozkroku, pod nohavicami obesenca, bola ešte badateľná doznievajúca posmrtná erekcia a keby nebolo rezkého mrazivého vetríku, určite by bolo cítiť aj zmiešaný pach semena a exkrementov. Pomyslel si „ďalší blázon, ktorý bude pochovaný za kostolom v nevysvätenej pôde a nikdy nedôjde spasenia". Ostrý mesiac sa odrážal v temnej vode potoka, ktorá v svojom mrazivom náručí niesla list, ktorý nebol nikdy odoslaný.
