reklama

Vidly v mojom zadku

Aj napriek vytrvalému vpichovaniu ihlíc do Ljukovej voodoo bábky a tancovaniu šamanských tancov pod vplyvom rôznych prírodných aj syntetických drog, ma postihla nepríjemnosť, o ktorej som si v mojej detinskej naivite, hraničiacej s debilizmom myslel, že sa mi vyhne. Nepomohlo dokonca ani obetovanie susedy aztéckemu bohu Tlalocovi a následná konzumácia jej srdca. Hrozba tejto nepríjemnosti visela vo vzduchu ako ťažký zápach výkalov, plaziaci sa dedinou z družstevného kravína, pred letnou búrkou. Prišla nečakane a ako to už býva, z úplne inej strany. Zobudil som sa na strašnú bolesť v sedacej časti tela. Povedané inak, mal som v zadku vrazené vidly od Elen . Zo štyroch dierok mi pomalými cícerkami dolu po stehnách tečie tmavočervená krv, ako zle trafenému prasaťu pri zabíjačke, ktorému adrenalínom napumpované srdce tlačí krv zbesilo ranou von.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)




Na úvod jeden malý príbeh, alebo prečo nemám rád reťazové hry

Mal som známeho čo pracoval ako obsluha sekačky v mäsokombináte. Bol poverčivý, na môj vkus až priveľmi, takže si na takéto veci dával veľký pozor. Raz dostal reťazový mail, v ktorom mu bolo oznámené, že ak ho neprepošle ďalej minimálne 493 ľuďom, dostane syfilitídu, čierny kašeľ a nádchu, následkom ktorých zomrie ukrutnou smrťou. Samozrejme s ním zomrie aj ďalších 15285 detí v Afrike, ktorých život bezprostredne závisí na odoslaní tohto mailu. Takže milý známy mail preposlal ďalej, vedomí si zodpovednosti za osud svoj, aj celého ľudstva. Na druhý deň, počas nočnej šichty sa šmykol a spadol do sekačky. Jeho kolegovi z rannej smeny ani nebolo podozrivé, že nemá koho striedať. Bol totiž známy svojou nezodpovednosťou a častým neodôvodneným opúšťaním svojho pracovného miesta. Kolieska osudu a stroja na mletie mäsa pracovali ďalej. Tak sa stalo že 15285 deťom z Afrického kontinentu zachránila život dodávka humanitárnej pomoci zo Slovenska, ktorá obsahovala taktiež 5000 konzerv lahôdkovej paštéty značky Majka. Proroctvo mailu sa týmto naplnilo. Môj známy nezomrel na žiadnu pohlavnú chorobu, ani na akútne ucpanie dutín a zároveň zachránil život skoro štyrom africkým kmeňom.



Malá poznámka (skoro) pod čiarou

Okrem toho že neznášam reťazové hry, neznášam aj bolesť. A štyri hroty tých vidiel v mojej zadnici fakt k.revsky bolia. Takže si ich budem musieť pomaly, jeden po druhom vytiahnuť. Koho zaujíma ktoré sociologicko-kultúrne faktory v mojom doterajšom živote prispeli k úspešnému zavŕšeniu môjho vývoja v asociálne monštrum, nech číta ďalej a kochá sa týmto sadomasochistickým divadlom. Slabšie povahy a deti nech radšej opustia túto stránku kliknutím sem .

---

Arbeit macht frei! Na ja, aber...

Hneď na úvod musím zdôrazniť že mojim cieľom je podvodne za pomoci právnického vzdelania, najlepšie prostredníctvom organizovaného zločinu, získať odporne veľký finančný zisk a po živote plnom sexu, drog a rock`n`rollu sa utiahnuť do ústrania a písať rozprávky pre deti, podľa jedného môjho veľkého vzoru . Nasledujúce zamestnania beriem preto len ako nutné zlo, ktorým musí človek prejsť, aby mohol doživotne šnupať kokaín cez stodolárovky a trestať deti spísanými halucinujúcimi výplodmi svojej mysle. Tááákže tu sú...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Od 6 rokov som šil futbalové lopty pre nemenovanú svetoznámu športovú značku , v jednej malej manufaktúre v Rio de Janeiru.



  • Neskôr sa mi podarilo utiecť a dostať do Európy v podpalubí jednej zaoceánskej lodi. Po dlhých mesiacoch života na ceste som sa usadil v Bratislave na Slovensku a začal pracovať ako montér plynových rozvodných skriniek .



  • Živil som sa aj ako barman . Práve v tomto prostredí ma, ako už mnoho ľudí predo mnou, pochytila múza a objavil som svoje, priam geniálne, vlohy pre umenie, akéhokoľvek druhu.



  • Momentálne skúšam hľadať šťastie ako freejazzový hráč na triangel na voľnej nohe (ľavej).




Pohybujúce sa obrázky, alebo najradšej mám v kine zadnú radu

  • Josefína Mutzenbacherová – Ešte dnes si pamätám žiariace detské očká, keď sa nám na základnej škole dostala do ruky obohratá kazeta, tejto legendy porno filmu, ktorú kamarát potiahol staršiemu bratovi. Sladké časy prvých teoreticko-erotických skúseností sú už nenávratne preč, ale Josefína stále zaujíma top miesto v mojej pomyselnej filmotéke.



  • Slavnosti sněženek – Keď sme u tej erotiky a iných životných krás, nemôžem opomenúť tento film a človeka, ktorý k nemu napísal predlohu. Bohumil Hrabal a Jiří Menzel, dvaja páni pred ktorými smekám.



  • Nebo nad Berlínom – „Als das kind kind war...“ Film ktorý ma naučil len tak stiahnuť dáždnik a nechať sa premočiť dažďom. Wim Wenders zo mňa spravil asociálne indívidum, osamelo navštevujúce kino, vždy keď tento jeho film hrajú. Ale ja sa na neho za to nehnevám.



  • Záhrada – Čo sa hodí na koniec do mojej top štvorky filmov viac, než záverečná veta, ktorá v tomto filme od Martina Šulíka zaznie z úst Mariána Labudu, v momente keď vyjavene pozoruje Helenu vznášajúcu sa nad stolom. „Konečne je všetko tak, ako má byť...“




Štyri miesta kde som žil, alebo nevyjasnené zmiznutia zopár ľudí v mojom okolí




Moje štyri top TV programy, alebo dajte svoje deti spať pred desiatou večer

  • Puf a Muf – Kto by nepoznal tieto dve malé mačiatka čo zabávali deti... ehm... no dobre, ja viem že už málokto, ale ja na ne nikdy nezabudnem, boli vďačným zdrojom mojich detských lumpární.



  • Od Kuka do Kuka – Jediná vec čo ma kedy donútila vstať v nedeľu o ôsmej ráno, bola Kukova relácia. Mal som ho rád, preto plánujem ukrutnú pomstu pre jednu firmu , ktorá si dovolila v reklame na svoj produkt zahodiť môjho kamoša z detstva do kontajnera.



  • Príbehy Alfreda Hitchcocka, alebo Alfred Hitchcock uvádza... ešte keď horor bol umením a neobmedzoval sa na tupé naháňanie bandičky adolescentných vysokoškolákov motorovou pílou v lese. Aj keď musím uznať že pôvodný Texaský masaker mal niečo do seba.



  • Profesionáli – keby som žil v 70. rokoch bol by som presne taký istý švihák, akými boli Bodie a Doyle. Každá buchta by na mňa letela a každému padúchovi by som s estetickým cítením a šarmom Rudolfa Ňurejeva rozbil hubu.




Moje štyri naj dovolenky, alebo kde som si váľal...

  • Bulharsko – Somewhere there – Mal som cca 6 rokov, nakŕmil som tam osla priviazaného pri pláži melónom, z ktorého sa následne pozvracal. Neskôr som sa pozvracal aj ja s bratom, nanešťastie nie z melóna, ale následkom nejakej črevnej pliagy. Jedna z mála vecí ktorú si pamätám je, ako mama zakopáva bratovu kosu do piesku na pláži.



  • Taliansko – Dážď, zima a šialená jazda vodiča autobusu, na spôsob Ralley Monte Carlo po San Marínskych serpentínach.



  • Grécko – Dovolenka plná geniálnych nápadov, ako je napríklad zapožičanie si vodného bicykla na pravé poludnie, spojené s krásnym hodinovým výletom, bez opaľovacieho krému a troma nocami ležania na chrbte v posteli, postriekaný asi trojcentimetrovou vrstvou pantenolu. Poprípade podplávanie hotelového bazénu plného detí, v podaní môjho kamaráta, zavŕšené odmenou v podobe rozkopnutého obočia a troma stehmi, bonusovo šitými bez umŕtvenia.



  • Kamarátova chata pri Piešťanoch v lete – Vyvalený na lehátku s pivom, tešiaci sa na grilované klobásky a kamarátov vynikajúci čípoš guláš. Juro bol dobrý, tak akurát, ostatní sú baby. Však keď mi po prvej lyžičke vyrazí z nosa sopeľ a z čela pot, tak si ho utriem a pokračujem ďalej, nie?!




Niekedy sa aj jest musí, alebo štyri veci čo najradšej tlačím do hlavy

  • Trenčianske párky s fazuľou – Príprava: konzervu vykydáme na tanier, vrazíme na 2 minútky do mikrovlnky a dochutíme dvoma rohlíkmi. Chutí vždy a za akýchkoľvek okolností.



  • Vyprážaný encián s tatarkou a zemiakmi- Jedlo ktoré si vždy objednám v reštaurácii po tom, čo na maximum vytočím čašníka hodinovým štúdiom jedálneho lístku.



  • Mamine halušky – Nemusím komentovať, proste bezchybné.



  • Babkine palacinky – S jedinou bolestivou chybou, už si ich nikdy nemôžem dopriať.




Miesto kde by som bol najradšej

Miesto v singulári preto, lebo keď vylúčim to kde som (čiže v nedeľu doma v posteli), je už len jedno kde by som bol naozaj veľmi rád. Vlastne je to jediné miesto, kde by som bol najradšej. Chcel by som ležať v lete na lavičke v tôni vysokých briez na dvore u mojich starých rodičov. Z kuchyne by rozvoniaval babkin obed a štebot lastovičiek, ktoré si pod neďalekou strechou uplácali skoro celé sídlisko, by nenásilne rušil iba signál oznamujúci poludnie z dedkovho tranzistoráku, vyhrávajúceho ľudovky. Šum listov na vlasatých brezách by ma uspával a zo sladkej letargie by som sa nechal zobudiť len babkiným hlasom, volajúcim ma na obed. Pohladil by som ju po vlasoch a ona by sa usmiala. S dedkom by som si dal pred slepačím vývarom panáka borovičky, zaprial všetkým dobrú chuť a začal s ním rozoberať dospelácke veci, len tak, pre radosť. Babka by nás sem tam vľúdne okríkla nech jeme, aby nám nevychladlo. Sú veci do ktorých musí človek dorásť a ktoré už nikdy nestihne.


Na záver

Vzhľadom na to že reťazové hry neznášam, ale zároveň nerád kazím zábavu, rozhodol som sa túto morálnu dilemu vyriešiť priam šalamúnsky (ako sa dalo čakať u človeka s tak vysokým IQ, EQ a ostatných kvalít označených skratkou obsahujúcou písmeno Q). Odovzdávam svoju štafetu ľuďom ktorých názory ma fascinujú, vo všetkých možných významoch tohto slova, ale ešte sa nestali blogermi. S jedinou výnimkou. Sú medzi nami totiž aj ľudia, ktorí majú podobné zvrhlosti radi (že Mery ?). Budem potešený keď aspoň jeden z nižšie uvedených neblogerov začne blogovať a štafetový kolík si odo mňa prevezme. Určite by od údivu nad ich blogerskými schopnosťami padla nejedna sánka.

Takže tu ich máme, alebo ...and the winner is...:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • G.W. Busch Jr. – vtipálek



  • Duro (+všetky tie kopírajty) – známy to diskutér



  • Káčer Donald – snáď nemusím komentovať, poznajú všetci



  • Mery – dobrá kamarátka a jediná, už vyššie zmieňovaná, blogujúca výnimka v mojom zozname




Post Scriptum, alebo úplné sa zbavenie právnej zodpovednosti za svoje konanie...

Ako je z obsahu vyššie uvedeného textu a taktiež jeho formy vidieť, autor je osoba úplne nepríčetná a tým pádom (právne) nezodpovedná. Osoby, obsadenie a reálie uvedené v tomto texte sú buď vymyslené, alebo existujú. To však autor nie je schopný posúdiť, vzhľadom na svoj duševný stav (je nešťastne zamilovaný). Avšak ak sa ho predsa len rozhodne niekto žalovať, formulár nájde tu , poprípade sa môže sťažovať tu .

Martin Bezák

Martin Bezák

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor bol viackrát obvinený z ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktorého sa dopustil duševným obnažovaním sa na tejto stránke. Momentálne na úteku. Je ozbrojený klávesnicou a vysoko nebezpečný! -„Autor píšuci iracionálnu erotickú mystiku.“ (Neznámy kritik) Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťKultúra?Poézia?POchybneVIEDKYAforizmyCorporate Works FoundationSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu