TULÁK

Som len potúlny zbierač snov

s deravou brašňou pod pazuchou

a ošúchanou spomienkou na brata

Po blate blúdim sklamaný

Nevidím to slnce,

čo šťastíe nosí a svetlo

Som len úbohý

v úbohom svete umelých ľudí

netúžim objať ho

a hľadať, tajomstvá odhaľovať

Vždy si len odpľuvnem

znechutene, ako sa len dá

do pôdy chutiacej horko

klamstvom nasiaklou

nech vie, že pohŕdam ňou.