Začnem napriek tomu, že jazda bola krátka a v rámci možností, jazdnými vlastnosťami a pocitom z jazdy. Prvé, čo som si po pár metroch všimol bol paradoxne zvuk. Nie, silácke dunenie legendárnej T5 v kombinácií s orchestrom z dvojice výfukov sa nekoná, ale to, čo sa mi dostalo do uší ma zaujalo. Jedná sa o chytré riešenie so sympozérom, ktorý dotvára športový zvuk v kabíne v nižších a stredných otáčkach, v otáčkach vyšších sa klapka uzavrie a počujete priamo motor. Ak budem veriť tomu, čo Ford uvádza, tak sa ani na diaľnici pri dlhších cestách nemusíte báť nejakého otravného dunenia. Zvuk výfuku som v podstate neregistroval. Druhé, čo som zaregistroval bol taký jemný, lineárny priebeh a nástup 2 – litrového EcoBoosta. To, že máte pod kapotou 250 koní a 360 Nm v prípade potreby viete, ale zas keď nemusí, nedáva vám to stále najavo. Tu by som videl rozdiel v porovnaní s Astrou OPC, ktorá naopak, nech sa snaží ako chce nedokáže svoju silu tak zamaskovať ako nový Focus ST. Tretie zistenie, vzhľadom na mokrú cestu, je jasné. Focus nemá mechanický samosvor. Chyba? Vzhľadom na konkurenciu určite áno. Čiastočne verím tvrdeniam, že za ideálnych podmienok sa jeho absencia na Focuse nejak výrazne neprejavuje, ale pokiaľ je vlhko či nebodaj mokro a využívate potenciál vozidla verte, že samosvor chýbať bude. Predné kolesá proste nevedia vždy preniesť v nepriaznivejších podmienkach všetkú tú silu, ktorú motor produkuje. Jasné, Focus ST má elektronickú náhradu. Nechcem špekulovať, ale pozrel by som si, čo by to urobilo s brzdami pri šantení na kopci či okruhu...Apropo brzdy. Pri nich neviem či sa mám smiať či plakať. Sú už na pohľad proste malé. Výrobcovia v tejto ostrej konkurencii siahajú po renomovaných výrobcoch, prevažne Brembo, s veľkými vŕtanými či drážkovanými kotúčmi, no tu sa dočkáte štandardných plných, navyše hlavne zadné kotúče sú použité z úplne bežného Focusu. Nemal som možnosť ich poriadne vyskúšať, no neverím, že môžu konkurovať brzdám Méganu RS či Astry OPC. Pocit z jazdy je vo Focuse príjemný, myslím, že slovo príjemný to vystihuje úplne presne. Chcete aby bola jazda v hot hatchi príjemná? Všetko ide ľahko, na môj vkus však až príliš. Dojem z riadenia bol taký rozpačitý, premenlivý posilňovač by mal meniť účinok, no pri bežnej jazde mestom ako aj pri jazde okolo 100 km/h za hodinu sa mi zdal stále príliš ľahký a citlivý a čo je horšie spätná väzba tiež ochabla, čo je škoda. Posilňovač a jeho charakter mi bol bližší v predchádzajúcej generácií. Radenie je presné, ale opäť príliš ľahké. Neviem či to auto robili pre ženy, ale kde je tá povestná forďácka tuhosť? Tuhý posilňovač, tuhšie riadenie či tuhšia spojka starších generácií tu naozaj chýba. Mne áno. Naozaj k jazdným vlastnostiam sa vyjadrovať viac neviem, nemal som ho možnosť skúsiť v ostrom režime, až na pár akcelerácií.
Vzhľad exteriéru Focusu 3. generácie mi celkovo nereže...nie je to škaredé auto, to netvrdím, ale naozaj po veľmi nadčasovom dizajne 2. generácie som si ešte nestačil zvyknúť a zmeniť názor. Hlavne zadné „pretiahnuté" svetlá, to je niečo, čo dizajnérom neodpustím. Ako celok budí Focus dojem masívneho auta, 18“ kolesá umocňujú vzhľad, centrálna veľká koncovka výfuku je efektná. Farba, ktorú som mal možnosť vyskúšať, neodporúčam nikomu, kto chce jazdiť inkognito a nerád púta pozornosť, pretože napriek krátkej jazde som mal pocit, že sa na mňa pozerajú asi všetci, okolo ktorých som prechádzal a verte, že som na pohľady okolia zvyknutý. Auto bolo vo farbe Tangerine Scream – zlatožltej metalíze, ktorá v tento chmúrny deň žiarila do diaľky. Kolesá oproti predchádzajúcej generácií veľmi dizajn nezmenili no bohužiaľ sa nezmenili ani už spomínané brzdy. Po usadení sa za volant som si všimol hneď dve základné veci. Prvé boli na pohľad efekné žlto-čierne, no úzke sedačky Recaro, do ktorých som sa zmestil len tak-tak. Keďže sedačky sú štandardnej konštrukcie, nastavenie bočného vedenia nie je možné, preto môžu mať väčšie postavy so sedačkami problém. Druhá vec, ktorá mne osobne vyhovuje je, že interiér pôsobí stiesnenejším dojmom. Všetko je okolo vás a ja osobne to mám veľmi rád, trošku mi to pripomínalo pocitom stiesnenejší interiér BMW radu 1, aj keď Focus je rozmerovo na tom lepšie. Efektne pôsobia aj čierne stĺpiky a strop. Na prílišné skúmanie nebolo času, ale z toho, čo som mal možnosť vyskúšať a vidieť musím Focus pochváliť za kvalitne pôsobiaci interiér, spracovanie, plasty a dojem je na najvyššej úrovni. Tu je priepastný rozdiel oproti Mégane RS, kde je interiér jedna veľká tragédia. Typickým poznávacím znamením všetkých Focusov ST boli 3 budíky na palubnej doske. Zatiaľ, čo v 2. generácií pôsobili ako tak seriózne, tu mám pocit, že sa nechali až príliš inšpirovať niektorým z dielov transformerov. Funkčnosť však ostala nezmenená. Ergonómia, keď si odmyslím volant, je špičková, všetko je na svojom mieste a prehľadné. Ovládače na volante na mňa pri tej krátkej príležitosti pôsobili dosť zmätočne, ale verím tomu, že keby mám možnosť a čas, tak po chvíľke si na to zvyknem. Veniec bol tvarovaný a akurát hrubý. Celkovo či už z miesta vodiča alebo spolujazdca musím hodnotiť dojem pozitívne a kvalitou interiéru sa Focus zaiste radí na vrchol svojej triedy.
Ako by som to ukončil. Mal som voči novému „eSTéčku“ nejaké predsudky týkajúce sa motoru, dizajnu či interiéru a tiež voči novej globálnej politike Fordu. Motor mi ukázal, že zlé to nebude hoci tí, čo vyskúšali T5 si budú musieť asi zvykať dlhšie, s interiérom som v podstate happy. Ostal dizajn, ktorý podľa mňa nutne potrebuje facelift a globálna politika, vďaka ktorej stratilo ST tú charakteristiku, ktorú mal predchádzajúci model. Je to cítiť, že to je už iné, kompromisnejšie auto. Niekomu to vyhovuje, niekomu nie. Nové ST by som práve preto hodnotil osobne viac ako rýchle auto na každý deň ako pravý hot hatch. Silnou zbraňou bude verzia Combi, ale to si nechajme na inokedy.
Vozidlo mi bolo bezplatne poskytnuté na skúšobnú jazdu.
