Cítim ako vo mne vibruje moje vnútro, ako by sa chcelo roztiahnuť viac a viac, ako vesmír, čo neustále rastie a rastie. Niekedy v sebe cítim takú neuveriteľnú silu, talent, nadanosť, jedinečnosť, že som na seba úplne hrdá a zdá sa mi, že niečo vytvorím, niečo dôležité, niečo zmením. Inokedy, keď som tak v dave, kráčam ako vo sne, najradšej by som sa niekam skryla, niekoho mala pri sebe, s niekým sa smiala, niekoho držala. Chcem, aby to niekto vedel, aby ma chápal, aby ma nevidel iba takú, akou sa javím, akou sa stávam, lebo si myslím niekedy nezmysly. Chcem, aby ma videl nahú vo svojich myšlienkach, ja viem, že to je ten malý kúštik, ktorý ma aspoň trochu oslobodí. Každý chceme byť šťastní a spokojní a mať pri sebe niekoho, všetci to chceme, a predsa je také ťažké nájsť sa. Máme sa a nikdy sa nebudeme mať.A keď niekedy uvažujem, kde som, čo robím, čo mám a čo nemám, zisťujem, že sú veci, ktoré som si v kútiku duše priala a myslela si, že ak sa naplnia, nič viac už potrebovať nebudem. No ono to tak nefunguje, prichádzajú nové veci, nové túžby a neviem ako blízko, či ďaleko ešte som.. k ..?Chcem vášeň, chcem kakaové rezy, chcem istotu, chcem psa, chcem seba, chcem vidieť cez veci, vidieť, čo za nimi je, lebo ony samotné sú úplne zbytočné.Budú dve hodiny. A ja sa vôbec necítim na spánok. Šialené, zajtra vstávam o 6stej, už vidím, aká budem rozkysnutá. Bodaj by ma zjedol spánok, dobre prežul, poprevracal jazykom a potom šupol do svojho žalúdka, kde by som v malým kúskoch bola rozožratá kyselinou snovou. Už aby došla tá divá únava.
