Niekedy sa mi slová rozkrútia vo významoch. Poviem hruška, no myslím na melón. Melón je sladký, hruška tiež. Melónové jadierka rada zjem, aj keď veľa ľudí ich odkladá, a z hrušky ostáva ohryzok. Tak akým spôsobom som si to mohla tak hlúpo zmýliť?Myslím, že sme sa uväznili. Sami. Nevdojak. Sme v bytoch, na zastávkach, s cigaretou na balkóne, v dave s plnými taškami. Máme kvantá čísel v telefónoch, v hlave, v skriptách. No nik nezavolá, nik sa ťa nespýta Čo sa s tebou deje?, nik ti nenapíše. Narodil si sa do rúk, čo pretrhli pupočnú šnúru. A čo si bol dva, už si len jeden. A teraz hľadáš a tápaš a lietaš a padáš a strácaš a kráčaš. K úsvitu. Ale nezúfaj. Raz znovu spočinieš v lone. Našej matky, čo objíme ťa svojím temným objatím, do tvojich vlasov pozaplieta korene storočných stromov. A premení ťa na svoju tvár.
