Matka

Vstávaš a usínašako deň s nocou sa mení,s nimi menia sa i tvoje ruky,no oči. Oči tie ostávajú.Dva bezútešné body, v ktorých stratiť sa smiem,tmavé ako ranná káva bez cukru,ktorou zapíjaš nový deň.Nie každá žena dokáže byť matkou,no ja o tvojom dare viem.V ryhách tvojich rúk čítam príbeh, čo upísal sa ti na duši.A keď piesňou ako karamelka sladkou uspávala si ma v tichých večeroch,o kráľovnej sníval sa mi často sen.Ona vzala ma do malej záhrady plnej divej zelene,kde sme sa spolu dívali na hviezdy.A rukou ako oltárna svieca belavouukázala na najjasnejšiu z nich,a šeptajúc sťa modlitbu odriekajúci mních,povedala mi, že tá hviezda moja je.A ja viem, že mala pravdu.Pretože mama, vždy keď sa na mňa pozrieš,tú hviezdu tam vidím.