V prvom rade musím povedať, že nie celkom rozumiem enormnej snahe Bankovej rady bojovať proti silnejúcej korune. Makroekonomické údaje dávajú za pravdu Medzinárodnému menovému fondu, ktorý vyčíta NBS, že vzhľadom na minuloročné výsledky úzkostlivo bráni spevňovaniu koruny. Prakticky každodennými priamymi vstupmi na devízový trh dosahuje banka len krátkodobé efekty, čo dokazuje aj obchodovanie zo stredy a štvrtka minulého týždňa, keď napriek tomu, že NBS intervenciami vyháňala korunu zo silnejších pozícií, niekoľko hodín na to dosiahla koruna voči referenčnému euru rekordné úrovne.
Ako Hayekov, či Misesov „žiak“ by som centrálnej banke vytkol jej permanentné zasahovanie do rovnováhy na trhu. Jedná vec je bojovať proti špekulatívnemu kapitálu v ekonomike, druhá vec je spochybňovať Sayov zákon trhu, ktorý je založený na voľnej činnosti ponuky a dopytu. Naša banka bánk počas celého februára neakceptovala ani korunu v sterilizačnom REPO tendri (komerčné banky si cezeň ukladajú voľné peniaze na dvojtýždňovej báze), čím prepĺňala trh niekoľkými stovkami miliárd korún. Prebytok peňazí stlačil úrokové sadzby z oficiálnych 4% (od včera 3%) na úroveň pod 2,5%. Napriek tomu posilňovaniu koruny nezabránila. Aj tento fakt svedčí o tom, že kladný úrokový diferenciál (rozdiel úročenia slovenskej koruny a eura) nie je, ako tvrdí NBS, jediným motivačným faktorom zahraničných hráčov nakupovať našu domácu menu. Ako „nešpekulatívny“ motivujúci prvok jednoznačne vidím výkonnosť a rýchlejší rast produktivity slovenskej ekonomiky voči eurozóne. Z môjho pohľadu by sa mala NBS zamerať na riziko nedodržania plánovaného rastu cien, ktoré nedáva priestor na znižovanie kľúčových úrokových sadzieb.
Treba si uvedomiť, že slabá účinnosť opatrení národnej banky je určená aj veľkosťou jej protihráčov na trhu. Minulý rok NBS intervenovala objemom 1,6 miliardy eur, pričom export len troch najväčších firiem Volkswagen Slovakia, a.s., U.S. Steel Košice, s.r.o. a Slovnaft, a.s. sa pohybuje v stovkách miliárd korún. A keď na devízový trh vstupujú banky z Londýna, či z USA, Národná banka Slovenska sa stáva trpaslíkom v nezávideniahodnej situácii.
Musím sa priznať, že moja kritika NBS je vyvolaná aj určitou nedôverou voči centrálnym bankám, ktorá vychádza zo štátneho monopolu na emisiu peňazí. A ak je pravda to, čo vrabce na streche čvirikajú, tak NBS až príliš pomáha vplyvným slovenským exportérom, napr. z Klubu 500. Preto by ma veľmi zaujímalo, ako by v reálnych podmienkach fungoval Hayekov systém súkromných peňazí. Vychádzajúc z faktu, že pre trh je najlepšia konkurencia, navrhuje používať navzájom si konkurujúce peniaze od súkromných emitentov. Ľudia by si automaticky vyberali najstabilnejšiu a najlepšiu menu, čím by bola emitujúca banka tlačená správať sa čo najefektívnejšie, dávkovať vhodné množstvo peňazí do obehu kvôli udržaniu cenovej hladiny a zachovávať vhodný výmenný pomer k iným menám.
Keďže podobný experiment Slovensku rozhodne nehrozí, vrátim sa k situácii na Slovensku: Súčasný stav jednoznačne vyhovuje importérom a rezortu financií, ktorý financuje štát za rekordne nízke náklady. Na druhej strane stoja slovenskí exportéri, ktorým silná koruna ukrajuje zo ziskov. Naďalej som zvedavý, aké kompromisné riešenie NBS zvolí v marci, či znova obetuje stabilitu na peňažnom trhu a ako zareaguje na údaje Štatistického úradu SR o minuloročnom raste národného hospodárstva. Každopádne, čakajú ju ťažké časy.
