Narodil sa pred 25 rokmi v Bratislave. Momentalne hlada alphu v jednom nemeckom hedge fonde. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Foreign Policy, Ukazujme na nich prstom, Economy
Dlho som si našich „červených“ poslancov a ideológov z KSS nevšímal. Z jednoduchého dôvodu: súčasní slovenskí komunisti sú na smiech a pre spoločnosť absolútne neškodní a viac ako serióznemu glosovaniu sú ich vyhlásenia vhodné ironizovaniu do relácie 7EDEM s.r.o. Niečo sa, ale vo mne zmenilo...
Spoločným menovateľom väčšiny negatívnych reakcií na môj predošlý článok „Ďakujem, pán prezident Bush“ bola ropa.
Národná banka Slovenska od začiatku roka mohutne intervenuje s jednoznačným cieľom dostať kurz koruny na úroveň podľa svojich predstáv. Psychologická hranica 38 EUR/SKK, ktorú centrálna banka od začiatku mesiaca urputne bránila, bola prekročená minulý utorok podvečer. Neúčinnosť priamych a nepriamych nástrojov NBS sa pekne prejavila celý minulý mesiac: napriek znižovaniu sadzieb a napriek tomu, že od začiatku roka skúpila na devízovom trhu už 1 miliardu eur, slovenská koruna naďalej posilňuje. Dovolím si našu centrálnu banku trochu skritizovať.
Viete presvedčovať ľudí? Viete si získať a udržať moc? Rozpoznáte, keď niekto manipuluje s vami? Ponúkam vám anatómiu moci a opis ako funguje ťahanie špagátikov v podaní vplyvných „bábkohercov“.
Irak. Idealizmus vs. brutálna vojna o ropu a vplyv? Čierne vs. biele? Na Slovensku, aj vo svete sa vykryštalizovali v podstate dve názorové platformy, okolo ktorých sa objavujú rôzne pragmatické úvahy. Mainstream je niekedy až primitívne antiamerický, pričom upstream podporuje zbytočne nekriticky zásah v Iraku. Pokúsim sa vtesnať do úzkeho priestoru medzi týmito dvomi názorovými blokmi a zamerať sa na samotných Iračanov.
Nedávno som potreboval vybaviť rôzne ubíjajúce formality na Wirtschaftsuniversität Wien, tak som so sebou zobral aj kamaráta s vidinou „Viedenskej jazdy“. Na študijnom oddelení pred nami bolo asi dvadsať študentov – Rakúšanov. Ako vždy, vládla medzi nimi bujará diskusia, rozprávali sa a smiali, hoci sa navzájom nepoznali. Keď sme odišli, kamarát mi s podozrievavým pohľadom pripomínajúcim 1. viceprezidenta Spišiaka, povedal: „Tí Rakúšania sú nejak strašne ukecaní.“ Najprv som to okomentoval obligátnym „mhm“. Ale neskôr ma niečo donútilo o tom rozmýšľať. Čo keď problém je niekde inde...
