A to v momente, keď sa mi náhodou dostalo do rúk januárové číslo časopisu Komunistickej strany Slovenska KROKY. Neveril som vlastným očiam. Čo článok, to studnica poznania, čo myšlienka, to perla múdrosti. Po dlhom záchvate smiechu (cez slzy) som nemohol odolať a založil som novú rubriku Ukazujme na nich prstom, v ktorej by som vás z pozície akéhosi watch-dog oboznamoval s novinkami, ktoré sa dejú vo vzrušujúcom svete komunistov. Ako komunisti ochraňujú súkromné vlastníctvo, ako nám súčasní kapitalistickí samozvanci vymývajú mozgy, aký prínos mala socialistická revolúcia. Ale o tom až nabudúce...

Článok 129 Ústavy SR hovorí: „(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi.“ Nie som právnik, ale podľa môjho názoru KSS očividne (vo svojich ideách, vyhláseniach a v prvom rade vo svojom názve) nadväzuje na režim z rokov 1948–1989. Na ten režim, o ktorom slovenský parlament (a jeho zákony by mali byť na území Slovenska dodržiavané) vyriekol v zákone 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému nasledovné:
„... Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948-1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely. ...“
Ďalej sa v tomto zákone píše:
„... komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, (...) zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä:
popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,
zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny, (...)
na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk; dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi, ...“
V paragrafe 1 sa píše: „(2) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.“
Je z právneho hľadiska kóšer, ak politická strana, ktorú zákon NR SR označil za zločineckú organizáciu, stále rozvíja svoju činnosť? Nemal by Ústavný súd vychádzajúc zo zákonov, ústavy a v neposlednom rade z elementárnej etiky spochybniť existenciu KSS? Našťastie, jej jestvovanie relativizujú a diskreditujú samotní poslanci KSS svojimi mnohými nezmyslami a marxistickými táraninami.
Tento článok je teda úvod do novej rubriky. V nej budú pribúdať moje komentáre k vyhláseniam a výrokom, ktoré zaznejú z úst komunistických predákov alebo sa objavia v časopise KROKY.






