Západ Francúzska, aj po sezóne super holiday

Londýn.. skoro ráno (zdroj: autor)

Prvé momenty z tohto výletu som zaznamenal ešte v autobuse cestou na letisko Stanstead. Typická(?) londýnska hmla v parku neďaleko Neasdenu na severozápade hlavného mesta. Trochu som sa pousmial a pevne dúfal, že Francúzsko bude na tom s počasím o čosi lepšie aj keď bola už polovica septembra.

Očakávania sa splnili, po pristátí v Tours na západe francúzska sme sa presunuli do Angers, kde sme strávili prvé popoludnie. Nádhera, žiadny zhon, všade ticho akoby bola nedeľa.. niečo ako siesta po štvrtkovom obede. S niečím takým sa v Anglicku stretnúť nemôžete :o) Malo to však aj svoje nevýhody. Boli sme dosť mimo z toho, že sme nikde nenašli zmenáreň, kde by sme si mohli zameniť libry za eurá. Jedinou a poslednou možnosťou ostávala banka. Lenže tam by sme si museli najprv otvoriť účet v librách a peniaze by sme si mohli vybrať až o štyri dni.. keďže v pondelok mal byť štátny sviatok. Neostávalo teda nič iné, len použiť kartu a vyberať z bankomatov.

Angers je nádherné mesto, pekne upravené a s množstvom historických pamiatok, s veľkým výberom reštaurácií (odporúčam až po šiestej večer... inak si budete v centre pripadať ako v meste duchov ak na neskorší obed vyrazíte o štvrtej po obede – nikde ani nohy). Po hodine pochodovania sme nakoniec zakotvili na terase v príjemnej reštaurácii a tam sme začali rozoberať stratégiu na nočný clubbing. Ono, aj keď sa zdá že (približne) 160 tisícové mesto by malo mať neskutočné možnosti pre nočnú zábavu.. Pozor! Toto je Francúzsko, nie City of London. Samozrejmä vynašli sme sa a poriadne sme si to užili.

Nespočetne veľa maličkých uličiek Zopár domov vyzeralo akoby mali spadnúť každú chvíľu

 

 

 

Katedrála v centre mesta Divadlo v noci,

 

Pevnosť nad mestom ... a s mohutnými hradbami

 

Tomuto hovorím záhony... Tak v tejto nemocnici by som chcel byť chorý..

 

Po toľkých pamiatkach dobre padne neskorý obed

Večer sme obehli niekoľko barov kde sa tancovalo a nakoniec sme skončili na párty ktorá bola na lodi. Nič pre ľudí s paranoiou na malé priesory, ale za to môžem povedať, že francúzi sa zabávať vedia.

Na druhý deň sme sa šli pozrieť na jeden zámok (už si nepamätám meno) neďaleko Angers. Posúďte sami, ako z rozprávky: a zase všade samé kvety :o)

 

Viem si predstaviť piknik každý

víkend na mieste ako toto :o) Neskôr sme absolvovali pravý, domáci francúzsky obed.. 4 hodiny za stolom uf... vážne som

 už nevládal. Ako predjedlo sme mali ako inak:

 žabacie stehienka... mmm.. výborné!

 

Po výdatnom obede sme sa šli prejsť do parku, ktorý je len pár minút autom na východ od Angers v dedinke Saint-Syilvain. Toto je vraj najstarší drevený zámok v európe, aj keď len maličký :o)

O tri dni sme sa vybrali za kamarátkou, teraz už bývalou spolubývajúcou :o( na západné pobrežie neďaleko mesta La Rochelle. Na pobreží som sa chvíľu cítil ako v anglicku, ale vietor a dážď ustali po pol hodine, potom už bolo len nádherne slnečno.

Na uvítanie toto: ..hm.. a toto, ale chutnalo to dobre :o)

 

Po ochutnávkach nespočetne veľa druhov syra (ku každému druhu syra patrí iný druh vína) sme sa vybrali na prechádzku po pobreží..

Niekedy si človek pripadá taký maličký pri oceáne..

Na tieto "konštrukcie" sa chytajú krevety: a potom sa "pestujú" v stojatej vode:

 

Približne o polnoci večer sme sa vybrali na pláž znovu, bolo nás asi sedemnásť, z toho 4 slováci. Ale väčšinou sme sa rozprávali anglicky. Usalašili sme sa v piesku do kruhu a vyhrabali sme do piesku malé jamky. Do nich sme potom naukladali malé sviečky... romantika ako hrom. Bolo tam tak dobre, že sme odišli len krátko pred svitaním.

Na druhý deň sme odišli už do spomínaného pobrežného mestečka La Rochelle a bolo nádherné počasie.

uličky La Rochelle sú ešte krajšie ako v Angers:

 

Bar-kaviareň iba pár metrov od piesku. Odporúčam Mojito, pre istotu len jedno, ak sa nechcete dostať do "iných stavov" pod skutočne horúcim slnkom :o)

Nemohol som si odpustiť ani takýto gýč... ale bol som prvýkrát na piesočnatej pláži.. bol to pre mňa naozaj zážitok :o)

Čo je tam? Zber mušlí... národný šport :o)

 

Tak a koniec výletu... mám odtiaľ veľmi veľa zážitkov, ktoré sa nielen že nezmestili do tohto článku ale ani do mojej zbierky fotiek. Každopádne západné Francúzsko má svoje čaro aj po skončení sezóny v polovici septembra. Ak sa niekam chystáte na výlet úplne sa odreagovať, západné pobrežie Francúzska je naozaj tým pravým miestom. A ak ste to vydržali rolovať až sem, ďakujem vám :o). Na koniec už len posledná fotka zo železničnej stanice, kam nás prišli všetci odprevadiť na vlak do Nante.

Majte sa krásne a prajem veľa pekných zážitkov pri cestovaní...