Zbytočne by som písal, kto skóroval kedy, lebo už z názvu je jasné ako to skončilo, ale začalo sa to hneď vo veľkom.. vo veľkom bare (inak bývalá stanica a aj miesto poslednej stretávky).
Ako som spomenul v úvode, chýbala dôležitá Londýnska blogérska osobnosť, v skratke Branko. Ten mal ale na to dosť vážnu, milú, určite neodkladnú a absolútne ospravedlniteľnú povinnosť (možno o tom napíše .o).
Pribudli k nám nové tváre, ktoré sa pred tým na našich stretávkach neobjavili. Niektorí sú tu len pár týždňov, takže nechali na seba riadne počkať. Mysleli sme si, že Petiar to predsa len stíha na tú siedmu (ale až na siedmu ráno). Obavy sa nepotvrdili a po trojhodinovom cestovaní a dvadsať minútovom blúdení po City som sa s ním nakoniec stretol a priviedol ho do centra diania: zľava Maya, Gučiky, Peter (akože ja), Miriam a v červenej košeli je ďalší Peter a schováva svoju priateľku Luciu (hmm, Peter a Lucia, to ma napadlo až teraz!).
Preberali sa vážne témy, pri ktorých niektorí sústredene a zamyslene počúvali...
a iní sa začali chytať za hlavu...
Začali sme pri rozprave o drinkoch, pokračujúc rozoberaním techniky handlovania v obchodíkoch v Káhire, prípravou na ďaleký východ skrz niekoľkotisíc očkovaní, cez vnútro blogérsku situáciu až po absolútny rozklad politiky na rodnej hrudi. .. No dobre, toľko politiky tam nebolo, ale zubári môžu byť dokonca v UK lacnejší ako na Slovensku (Zajac – nezajac, ešte aj za Európsku kartu poistenca sa doma platí.. ts-ts).
Stratégia „pomsty“ pre neprítomných sa začala úplne nenápadne, ale nestačil som sa diviť...
Peter so Zuzanou sa už na to nemohli dívať (apropo, Zuz je moja fanynka.. no dobre, neviem do akého stupňa fanynka, ale sestra mi je určite .oD )
Petiar sa pokúšal po pár Guinessoch niečo navrhnúť, ale mali sme právo veta, keďže meškal pár hodín, a nakoniec sme nič nevyhútali, akurát vieme kto na budúce platí (za neúčasť).
Každopádne piatok trinásteho sme tuším spomenuli len raz, alebo dvakrát. No napriek tomu mali niektorí problém dostať sa domov a v metre už len zamávali posledným dvom vagónom (len dúfam, že ďalej to nebol len taxík, prípadne noc v priľahlom paneláku .oD ).
S očakávaním sa tešíme na ďalšie stretnutia (aj momentálne sa pripravujúce na rodnej hrude), pokorne sa skláňame pred anglickým daždivým počasím (!!! grrr) a pravdu, už sa nemôžem dočkať kedy začne BBQ sezóna, aby sme sa aj poriadne najedli .o) . Čo sa týka toho piatka (tomu pravému sa už bude dobre čkať), v podstate to bol príjemný deň, neverte na povery. Veď už som počul aj niekoho hovoriť, že trinástka je šťastné číslo! .o)
