Je to prvý krát po 116 dňoch doma, keď mi ráno Vierka nepichla Fraxiparine, ktorý mi bol nahradený tabletkovou formou, liekom Xarelto. Vieri, obdivujem ťa, že si to dala a ďakujem.
Navštívíl som svoju všeobecnú lekárku a odniesol všetky správy z posledných dní, čím sa na chvíľu uzavrel kolotoč vyšetrení a kontrol po rôznych odborných ambulanciách. Bolo toho dosť. Melánka, ďakujem za manažovanie celej mojej liečby, za upratanie liekov ktoré užívam a ktoré postupne ubúdajú. Najbližší krok je očkovanie, vidíme sa o týždeň.
Bol som si po hotový bicykel u kamaráta, servisáka. Bicykel, pôvodne z Anglicka, mal naopak brzdy, prednú vpravo a zadnú vľavo a konečne je to tak ako to má byť. Urobil som na ňom v zime cez 2000 km na trenažéri, kde to nevadilo, no možno vyjdem aj na ulicu a chcelo to dať dokopy. Ľubo, ďakujem za pomoc a v prípade potreby sa znova ozvem.
Bol som v sociálnej poisťovni odniesť nejakú žiadosť. Pani dôkladne bránila budovu pred vírusom. Neverila mi, že môj FFP3 respirátor od firmy Fusakle je naozaj respirátor a ja som si nevzal so sebou certifikát. Obávam sa, že by certifikátu aj tak neuverila, lebo podľa nej má byť asi respirátor biely s nápisom FFP2. Ani papier odomňa nevzala a kázala mi ho dať do krabice, kde bol jediný. Verím, že sa toho teraz nedotknú aspoň 24 hodín, lebo môže byť kontaminovaný. No snáď sa nestratí a dostane sa k príslušnej referentke, ktorá je tam uvedená.
Bol som na obed v Novume vo Forky's, kde som prvý krát ochutnal jedlo s "kuracou" príchuťou, čo je niečo rastlinné tváriace sa, že je to mäso. Nie že by mi to nechutilo, ale za 6,20 EUR zlá voľba. Vylepšil som si deň kávou v Muddy's, kde som bol prvý krát. Blonďavá čašníčka nemala vôbec svoj deň, no ešte že to čiernovláska vykrývala. Tu sa rád vrátim.
Tak som myslel, že už budem do večera doma. Tomi s Vierkou cestujú do Prahy, ja nemôžem. Zo dve hodiny pred odchodom na vlak zavolal Maťo, či nekúpime Vaneske hračku. Nejaký plyšový medvedík alebo psík, čo vydáva rôzne zvuky, spieva pesničky atď. V Prahe predávaný rozpráva česky. Kúpený na Slovensku hovorí po slovensky. Tak som sa vybral najprv do Eperie, ani neviem prečo. Našiel som hračkárstvo, ktoré sa volá Pompo a mali ho. Bingo, to bolo šťastie. Už sa vezie vo vlaku do Prahy a verím, že zajtra sa Vaneska poteší.
Dnes som mal pôvodne nastúpiť na kúpeľnú liečbu do Sanatória v Tatranskej Kotline. Moja imunoalergologička mi na základe vyšetrení mojej imunity a v súvislosti so zhoršujúcim sa epidemiologickým stavom toto neodporučila. Tak som nenastúpil a objednal sa na očkovanie v budúcom týždni. Možno to znova prehodnotíme minimálne po 14 dňoch od podania prvej dávky vakcíny. Mimochodom dnes oznámili, že za včera pribudlo 1180 nakazených ľudí, čo je najviac a prvý krát cez 1000 od obdobia, keď som bol ja v nemocnici, od apríla. A bude horšie.
Povedal som si, že sa budem individuálne venovať rehabilitácii, dychovým cvičeniam a aktivitám rozvíjajúcim moju fyzickú kondíciu. Cez víkend som krátko vyskúšal beh na bežiacom páse a pomaly by som už mohol skúsiť poklus. Pár krokov som už dal v Ondavke po lúke a veril som, že jedno kolo po tartane by som mal zvládnuť. Keď už som bol v Eperii, tak som sa rozhodol, že zájdem na ovál na Sekčove. Keď som prichídzal do areálu, tak ma v bráne oslovil asi 12-ročný chalan:
"Prosím vás, pomôžete mi?"
"Čo ti treba?"
"Stratil som loptu. Tu niekde mi spadla do kriakov."
"Akej farby bola?"
"Taká oranžová..."
Tak sme spolu prezreli živý plot a posvietil som mobilom a našli sme ju. Chalan bol šťastný a pobral sa domov.
Ja som vyšiel po schodíkoch na okruh. Určite som nebol na tartane vyše roka. Bol som rozhodnutý dať jedno kolo. Pustil som si na hodinkách aktivitu a začal bežať. Išlo to, ale nebolo to ľahké. Zvládol som jedno kolo po vonkajšej dráhe, cca 270 metrov. Trvalo mi to necelé dve minúty a stačilo. Myslím, že ako denná dávka je to zatiaľ akurát. Tep ihneď po dobehnutí bol 129 a už po chvíli padal dole pod 100. Myslím, že s dýchaním to bolo akurát. Slabšia stránka sú zatiaľ nohy. Poklus je oveľa ťažší ako chôdza. Skúsim to zopakovať aj ďalšie dni a uvidíme. No myslím, že som bol minimálne tak šťastný ako ten chalan s loptou.
Cestou domov som zavolal do pizzerie Dal Maestro a objednal dve pizze na večeru, natankoval som Vierkine auto na Shellke a tak som tie pizze akurát vyzdvihol. Po večeri ešte do Kysaku odviezť Vierku a Tomiho na Regiojet. Nebolo mi všetko jedno na nástupišti, keď som im kýval v odchádzajúcom vlaku. Zatiaľ cestovať nemôžem, ale aj to príde. No verím, že zajtra v Prahe budú aj Vierka aj Vaneska šťastné podobne ako ja alebo ten chalan dnes. Šťastie má rôzne podoby a niekedy vôbec netreba veľa, len si užívať jednotlivé chviľky, čo deň prinesie.
