Za toho pol roka som zažil všeličo a postupne o tom píšem na tomto blogu. Prežil som najťažšie chvíle a moji blízki so mnou. Bez ich podpory by to neišlo. Športovou terminológiou sme vybojovali "overtime" - predĺženie. Momentálne mám našliapnuté na viťazstvo a verím, že včerajší deň k tomu výrazne prispel.
Nemocničný pobyt som popísal v jednotlivých článkoch, kde som vystriedal minimálne 8 rôznych postelí po všetkých poschodiach internistického pavilónu. K domácemu liečeniu sa podrobnejšie vrátim niekedy v ďalších príspevkoch. Teraz sa chcem venovať najmä očkovaniu. V čase, keď som ja ochorel, sa moja veková skupina ešte neočkovala. Minulo ma to cca o 3 týždne. Stále som bol presvedčený, že to chcem a neurobil som nič v rozpore s nastavenými opatreniami. Schytal som takmer "K.O."
Po návrate z nemocnice nasledovali iné priority. Podarilo sa mi nabrať nazad 15 kg a trošku zosilnieť, aj keď som stále "ako z porcelánu". Absolvoval som niekoľko kolotočov vyšetrení u rôznych odborníkov, ktorí si vyžiadali iných odborníkov atď. Začiatkom leta minister vyhlásil, že aj všeobecní lekári sa budú môcť zapojiť do očkovania. Chvíľu to zadrhávalo, ale po čase sa to spustilo. Aj moja pani doktorka sa prihlásila. Dohodli sme sa, že keď už ona bude môcť a aj ja budem môcť, tak mi stanoví termín. Rozhodlo sa to počas septembra najmä po vyšetrení na imunoalergológii. Moja imunita bola nazvaná "naivná" a pani doktorka mi odporučila zatiaľ nenastúpiť na už dohodnutú kúpeľnú liečbu. Odporúčané minimum ochrany kvôli zmenšeniu rizika bolo zaočkovanie prvou dávkou plus dva týždne. Potom sa to prehodnotí.
Termín bol stanovený na včera, 28. september 2021. Keďže to považujem za zlomový bod v procese liečby, tak som sa ešte doobedu počas nákupnej prechádzky centrom mesta zastavil v konkatedrále sv. Mikuláša. Nejak ma oslovili dvere výnimočne otvorené dokorán a vošiel som a aj takto v tichosti a sám poďkoval všetkým, ktorí mi pomohli a venovali mi množstvo modlitieb.
Tak už som išiel do ambulancie, kde sa muselo stretnúť pozvaných 6 ľudí, aby nám rozdelili jednu Pfizer Bointech vakcínu. Samotné podanie vpichom do ľavého ramena bolo úplne v pohode. Po mojich cca 150 vpichoch v bruchu po fraxiparinovej liečbe to bolo fakt ako pohladkanie. Prehodil som pár slov s lekárkou a sestričkou o ďalšom postupe, počkal na dôležitý papier o podaní dávky a mohol som sa pobrať ďalej. Takže čipy nainštalované, o štyri týždne bude update firmware na novšiu verziu a malo by to byť OK.
Na záver:
Toho pol roka by som neprial ani nepriateľovi. Viem, že viacero aj mojich priateľov to stále podceňuje, prípadne sa niečoho obáva. Ale verte mi, toto nechcete. Kto ešte váha? Choďte sa zaočkovať! Stále nie je neskoro. Ak niekto teraz skončí v stave, v akom som sa vyskytol ja, určite mi ho bude ľúto. Ale na druhej strane si pomyslím, že možno mal šancu tomu predísť. Ja som tú šancu nedostal. Držím palce nerozhodným, možno im pomôže vyššia moc.
