Ako prvá vec, nás čaká návšteva papyrusového múzea. Po taktnom upozornení o zákaze fotografovania v priestoroch múzea, so značnou nevôľou odkladáme svoje fotoaparáty a rešpektujeme to. Súčasťou prehliadky je ukážka výroby papyrusu. Vďaka tomu máme možnosť porovnať tieto originály s napodobeninami, ktoré turistom ponúkaju na ulici. Je to tu skutočná pastva pre oči a kto si chce priviesť domov hodnotný suvenír s certifikátom o pravosti, určite si vyberie.
Našou druhou zástavkou je najväčší chrámovy komplex - Karnak. Skladá sa z troch zón a najrozsiahlejšia a najzachovalejšia z ních je stredná, ktorá má rozlohu asi 30 hektárov. Bol zasvätený bohu Amonovi a nachádza sa tu taktiež najdlhšie stĺporadie na svete, ktoré pozostáva zo 134 dvadsaťtri metrov vysokých stĺpov. Na tomto mieste si na okamih zaspomínam na starší film - Smrť na Níle a na jednú z Bondoviek. Z myšlienok ma vyruší hlas nášho egyptského sprievodcu, ktorý nám v tejto 42 stupňovej horúčave vysvetľuje, ako dômyselne a vynachádzavo si počínali stavitelia tohoto úžasného chrámu. S obdivom žasnem, čo dokázali títo ľudia 3000 rokov pred naším letopočtom. Po tejto náročnej prehliadke sa zastavujeme ešte pri posvätnom jazere, absolvujeme " povinne " tri kolečka okolo sochy posvätného skarabea ( vraj pre šťastie ) a opúšťame tento prekrásny komplex, ktorý v nás zanecháva nádherný zážitok.
Je čas obeda a my sa uchyľujeme v tieni typickej egyptskej reštaurácie na brehu Nílu a vychutnávame si výdatné jedlá a chladene pivko. Po kratkej prestávke nasleduje plavba loďkou na druhú stranu Nílu a návšteva alabastrovej dielne. Po vtipnej ukážke výroby umeleckých diel z tohoto kameňa, nasleduje opäť prehliadka dielne a možnosť zakúpenia hodnotných darčekov. Po neodmysliteľnom jednaní sa, kupujeme si malú, ručne vyrobenú sošku posmrtnej masky kráľa Tutanchamona a ďalšie dve sošky kráľovnej Hatšepsut, ako darčeky pre naších dvoch synov. S pocitom obojstrannej spokojnosti sa lúčime s majiteľmi dielne a odchádzame do Údolia Kráľov.
Nasleduje ďalšie sklamanie, v podobe zákazu fotografovania hrobiek faraónov. Keď sa neskôr dozvedáme, že je to kvôli ochrane nástenných malieb v hrobkách, opäť s pochopením schovávame fotoaparáty. Nech to prinesie potešenie aj budúcim generáciam po nás.
Po prehliadke dvoch faraónskych hrobiek, si ideme ešte pozrieť chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorého stavbu si objednala ako hrobku pre seba a svojho otca Thutmosa I. Neskoršie chrám slúžil ako kresťanský kláštor, takže sa vďaka tomu zabránilo ďalšiemu poškodeniu. Podľa slov nášho sprievodcu, najväčšiu zásluhu na jeho rekonšrukcii majú Poliaci. Pôsobí skutočne majestátne.
A nakoniec ešte krátka zástavka pri Memnonových kolosoch - dvoch gigantických sochách, vysokých 20 metrov, vytesaných z pieskovcových monolitov, predstavujúcich sediaceho faraóna. Ešte zopár posledných záberov a náš autobus nás dokonale unavených odváža naspäť do nášho letoviska v Hurgade. Cestou sa ešte chvíľu kochame rozprávkovo krásnym západom slnka v púšti, no v zápäti upadáme do hlbokého spánku, s pocitom nádherne prežitého dňa.
