O 20 rokov totiž moja dcérka dosiahne vek, v ktorom sa bude rozhodovať, kde a ako prežije svoj život. Chcem, aby to bolo na Slovensku.
Roky 1-4: Impulz
Stojíme na mieste. Ekonomika sa zadrela, nevládze utiahnuť náklad, ktorý sme jej naložili. Produktivita sa nevyužila na investície, ale rozflákala na spotrebu. Verejná správa nám neustále bujnie, populisti sa predbiehajú v rozdávaní balíčkov, cynickí zlodeji si nakradli. Zrazu sme druhí od konca, a rozmýšľame, čo s tým? Silný štát, hovoria populisti. Blbosť. Naše problémy sú práve výsledkom silného štátu a jeho riadiacich schopností. Štát zlyháva v budovaní infraštruktúry, zlyháva v nastolení spravodlivosti, zlyháva v poskytovaní verejných služieb. Silný štát nie je liek, je to jed. Politika akýchsi keynesiánskych stimulov je u nás utópia, špeciálne ak by mala byť v rukách smeráckych súdruhov, či nebodaj kapitána Danka. Motorom skutočného rozvoja a rastu môže byť jedine súkromný sektor. Narážame však aj z druhej strany. Zodpovední rozpočtári hovoria o potrebe zvyšovania daní, lebo konsolidácia nepustí. Ekonomika však uviazla v pasci stredného príjmu, nevieme zásadne dvíhať produktivitu práce. Zvýšenie zdanenia firiem a obyvateľstva obmedzí dopyt, priškrtí investície, vytvorí väčšiu motiváciu na daňové úniky. Do zadretej ekonomiky nasype ďalšiu hrsť piesku a v pasci stredného príjmu zotrváme o čosi dlhšie. Ak sa máme pohnúť dopredu, potrebujeme niečo iné. Potrebujeme zručného mechanika, ktorý tu zníži byrokraciu, tam zjednoduší čerpanie eurofondov, hentam zasa pritiahne významného investora a ten ekonomický motor nakopne. Výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia je piplačka, ale nemusí stáť veľa, a naopak, môže priniesť veľa aj vzhľadom ku konsolidácii. Špeciálne ak sa popri tom nejaké to euro na výdavkoch štátu aj ušetrí. Slovensko sa pohne dopredu. Impulz prinesie aj psychickú vzpruhu. Pamätám si živo na optimizmus rokov druhej Dzurindovej vlády, človek doslova cítil, ako sa krajina dvíha. Potrebujeme to aj dnes, najmä naši mladí musia vidieť, že Slovensko niekam smeruje.
Roky 3-8: Efekty kritických reforiem
Impulz však stačiť nebude. Nasledujúce roky musia položiť základy pre dlhodobú rastovú stratégiu Slovenska, ktorá prinesie ovocie až o niekoľko rokov. Inak povedané, potrebujeme zásadné reformy. Popri podnikateľskom prostredí má najväčší vplyv na ekonomický rast kvalita a početnosť pracovnej sily. Aj keď osobne som za oveľa otvorenejšiu imigračnú politiku, s početnosťou to zrejme u nás ružové nebude. Absolútne kritické bude využitie potenciálu, ktorý skrýva rómska menšina. Ani to však nebude stačiť. Sústrediť sa preto musíme na kvalitu, teda na rozvoj znalostí a zručností v technických a prírodovedných odboroch. Nech sa na mňa nehnevajú právnici, či sociológovia, s nimi žiaden rast nedosiahneme. Nie je to však len o ministerstve školstva. Posun Slovenska k inovatívnosti a produktivite musí byť celospoločenským úsilím. Potrebujeme, aby dievčence chceli byť architektky, či vedkyne, chlapci stavbári, či strojári. Nemenej dôležité je aj zdravotníctvo. Čím vyšší vek dožitia v zdraví, tým viac práce môže človek vykonať. Aj pracujúci dôchodca musí byť úplne typický jav. Zdravá populácia aspoň čiastočne vykompenzuje nedostatok mladých pracujúcich. Žrútom produktívnej pracovnej sily je aj byrokracia. Akú sumu HDP vyprodukuje štátny úradník, kontrolór, či policajt? Odpoveď je jednoduchá, netreba ju počítať. Čím bude byrokracie menej, tým viac ľudí sa uvoľní pre produktívne profesie. Podnikatelia, vedci, inžnieri, učitelia, lekári, kvalifikovaní robotníci, to je naša budúcnosť.
Roky 6-20: Samo-inovatívna spoločnosť
Doteraz bolo všetko jasné. Čo je však ten ideálny stav? Nazval som ho pracovne samo-inovatívna spoločnosť. V skratke je to štát, ktorý má minimálnu potrebu aktívnych verejných politík. Dnes v dobe ilúzie o silnom štáte, ktorý má riešiť problémy ľudí, padá na plecia centrálnych orgánov takmer všetko. Od malých vecí ako odstrel medveďa, počet hodín telesnej výchovy, tatársky biftek, po veľké veci ako vzdelanie a zdravotná starostlivosť, po priam civilizačné, ako riešenie klimatickej zmeny. Pritom práve štátu zaberie riešenie problémov najviac času a má pri tom nízku efektivitu. Štát nemá talent ani na trvalé riešenia, napríklad v zdravotníctve, či dôchodkovom systéme, a to takmer nikde na svete. Súkromný sektor je v riešení problémov oveľa agilnejší, najmä ak nie je zaťažený prílišnou reguláciou a byrokraciou. Preto to musí niesť hlavné bremeno pokroku a rastu. To však neznamená, že štátny sektor nemá úlohu. Súkromný sektor totiž potrebuje na efektívne fungovanie vhodné podmienky: kompletnú infraštruktúru, dostatok výkonnej a čistej energie a pravidlá. Potrebuje rutinný a efektívny výkon spravodlivosti a agilné inštitúcie, schopné riešiť problémy, nie ich následky. A to ideálne už v zárodku, bez potreby posúvať ich na vyššie poschodia hierarchie verejnej správy, preto je nutná decentralizácia. Problémy ľudí rieši súkromný sektor, čo "prepadne" tak decentralizovaná a kompetenčne silná verejná správa, a iba naozaj zásadné veci "veľká" politika. Nudný, rutinný manažment fungujúcej, produktívnej spoločnosti, to by mali robiť politici budúcnosti. Predstavte si Ľudovíta Ódora ako premiéra v krajine, kde všetko funguje...
Nová slovenská identita
V ekonomike môžeme mať pohľady sprava alebo zľava, či by mal rozvoj ťahať súkromný sektor, alebo štát. Pre úspech Slovenska je však nevyhnutný najmä spoločenský rozvoj. Náš historický vývoj spôsobil pomerne zlý obraz západu a pomerne dobrý obraz východu v našom politickom myslení. To spôsobuje rozpoltenosť, ktorú radi využívajú cynickí populisti ako Fico, či Uhrík. Využívajú, že slovenská identita nie je pevne ukotvená, slová ako "most medzi východom a západom" stále nachádzajú chtivé uši. Musíme vytrvalo pracovať na tom, aby Slováci pochopili, aká je to blbosť. Neexistuje totiž žiaden "východ." Vyjma islamských krajín (aj to iba čiastočne) neexistujú žiadne krajiny s nejakou výnimočnou formou vlády, špeciálnym zákonodarstvom, či filozofickým podkladom. Existujú iba krajiny s lokálnou a nepodarenou inštaláciou západného "softvéru," ktore vlastné morálne a ekonomické poklesky prezentujú ako kultúrny fenomén, či dokonca nevyhnutnosť. Západ určuje štandard, učme tú časť Slovákov, ktorej to nedošlo, aby si zvykli byť jeho súčasťou a byť na to hrdí. Bude to rovnako dôležité, ako ekonomický rozvoj. Pevná identita znamená kontinuitu, a tá bude znamenať prosperitu.
Poďme v Sobotu urobiť prvý krok, nie k úspečnej štvorročnici, ale k dvadsaťročnici. Nielen k tomu, aby sa na Slovensku rozhodla ostať moja malá dcérka, ale aby sa tu rozhodla ostať aj súčasná mladá generácia. Máme šancu transformovať Slovensko. Bez Vás to nepôjde!
Autor kandiduje do NR SR za stranu Sloboda a Solidarita.
