Niet nad istoty.
A predsa sme sa dožili skutočných istôt. To, čo sme nemali v časoch minulých, to čo sme nemali v časoch nedávno prítomných to máme konečne teraz v čase, ktorý žijeme. Skutočné istoty. Istota v tom, že premiér nebude chodiť s klobúkom po Európe aby dostal, to čo nemáme my. Možno jedná istota nás predsa len čaká, že časom dostaneme nejaké investície aby sme si zakúpili klobúky aspoň my a mali istoty, že ak ich už budeme mať možno nám aj niekto prispeje. Nie nebuďte skeptickí, že nikto neprispeje, sme tu predsa stále ešte my, niekde sa nám nejaký z poplatkov, odvodov, daní ešte zvýši a ani sa nenazdáme, že si tu investíciu zaplatíme sami. Veru niet nad istoty, že ak sa nad sebou zamyslíme sme stále chudobnejší a môžeme sa tešiť ďalej, že môžeme byť ešte chudobnejší, lebo v televíznej debate sme sa dozvedeli, že sa dá vyžiť aj z menej než 300 eur. Vlastne tí čo vyplakávajú, že nedokážu z toho žiť, ale len živoriť nemajú pravdu, lebo dá sa aj za menej... Skutočne optimistická perspektíva do budúcnosti, len škoda, že sme nedostali aj návod ako na to. Teda kategória ľudí, ktorí žijú z takéhoto príjmu pravdepodobne nevie hospodáriť, lebo ak takýto názor prezentuje človek, ktorý vo finančnom sektore má byť autoritou tak asi vie čo tvrdí. Avšak môžeme sa tešiť, lebo nám bola prezentovaná ďalšia z ponúkaných istôt, „ že síce máte málo a ak budete mať ešte menej, určite to zvládnete“. Takže Vám, ktorí máte kalkulačky, posaďte sa a rátajte, lebo určite zistíte, že ste sa mýlili a možno Vám skutočne vyjde konečný výsledok, ktorý Vám dá istotu v tom, že zistíte ,že okrem stavu žiť, prežiť , existuje stav istoty a tou je živorenie.
Som presvedčený, že isté opatrenia sú nutné, len nie som presvedčený o tom, že väčšina opatrení sa musí dotýkať naburávania skutočných istôt ľudí. Lebo paradoxne jednou z dominantných istôt pre väčšinu ľudí je tá, že finančných prostriedkov, ktorými disponuje štát je stále menej i napriek tomu, že ľudia odvádzajú štátu viacej. Je namieste položená otázka kam idú finančné prostriedky, a či sú využívané na to, na čo majú byť využité. Ak sa tento stav bude udržiavať naďalej tak dospejeme k ďalšej istote „ budeme dávať stále viacej a budeme dostávať stále menej.“ Ale aj to je určitá istota. Zvyknite si na ňu.
PhDr. Ivan BINDAS, psychológ
