Ten bol stúpencom a zástancom " demokratického" relativizmu: " Ak niekto zvíťazí, potom je správne to, čo on pokladá za správne". Obsah tejto vety stroj času nezomlel a v istej variácii ho sprítomnil aj spomínaný autor. Podporu vo svojich postojoch mohol nájsť aj vo " všeobecnej vôli"Jeana Jacquesa Roussea. Ten jej podstatu videl v tom, že každý jednotlivec v spoločnosti sa všeobecnej vôli musí podriadiť a ak nie tak je možné ho k tomu aj prinútiť.Možno však to prinútenie neprebieha až tak ľahko a nie na základe takého scenára ako si ho naša vládnuca väčšina predstavovala alebo predstavuje.
Ako sa zdá na základe prezentovaného názoru, tak obsah všeobecnej vôle má právo určovať a určuje zvolená väčšina, ktorá však v ďalšom" demokratickom" pokračovaní svojho vládnutia potrebuje od ostatných už len Ticho. Ak sa vyskytnú menšinové vyjadrenia a postoje, ktoré nie sú identické s presadzovanou väčšinovou vôľou sú z pozície väčšinovo vládnucich hodnotené ako " kôpka" klamstiev a nepodložených atakov. Krajina je kontaminovaná nedemokratickým zápachom, aj s predstavením katastrofického scenára.Jedná sa o pokus /y/ o štátny prevrat. Úsmevné keby to nebolo reálne. Poľský humorista Stanislaw Jerzy Lec by túto skutočnosť pravdepodobne komentoval jemu vlastným humorom " satira v tieni autority, alebo autorita v tieni satiry".
Právo na väčšinové vládnutie nikto zvolenej väčšine teda Smeru, a jej satelitným príveskom nikto neupiera. Otázniky a udivené pohľady ľudí sa týkajú skôr spôsobu, akým vládnu. Zvonkohra nemorálnosti a korupčnosti sa stala prirodzenou súčasťou väčšinového vládnutia. V minulých dňoch bola doplnená aj exotickým vietnamským bambusovým tónom, ktorý tiež mal s najväčšou pravdepodobnosťou ostať utajený. Ale dejú sa veci medzi zemou a nebom, s ktorými "demokratická" väčšina asi nerátala a tento tón silne zarezonoval. Počuli ho aj tí, čo majú občas problémy so sluchom. Vyhodnotenie z pohľadu väčšiny: protivládna hostilita, protivládna hystéria sa stala ešte výraznejšia. O dôvod viacej, aby sa potvrdil postoj, väčšinových majiteľov pravdy, že menšinoví nepriatelia svoje ataky navrstvujú. Nastal čas dať to do poriadku,lebo to zaváňa demontážou demokracie.
Aj v demokratickom systéme však doba oviec, " áno" pritakavačov, či ľudí so zastretým somnolentným vedomím skončila. Takýchto pozícii sa už ľudia presýtili a formu jednostrannej názorovej bulímie i keď je väčšinová mnohí odmietajú.
Vytváranie frontovej línie s jasne vymedzenou demarkačnou čiarou, ktorú väčšina považuje za narušenú vtedy, ak nekopíruje a nezrkadlí žiadúci väčšinový postoj vedie k vytváraniu fenoménu absolutizácie pravdy, ktorú chcú " väčšinovo spravodliví presadiť. Neviem, či takéto nárokovanie, alebo " hra na jednu pravdu" je ešte náplňou demokratického scenára.. Skôr to pripomína dobové heslo " Kto nejde s nami ide proti nám", alebo verziu Marxových triednych bojov.Svoje by vedel povedať aj Machiavelli , " nekonaj podľa toho, čo Ti prikazuje morálka, ale jednaj podľa príkazov nutnosti".
Čo sa však v popísanej "demokratickej" verzií mimoriadne darí je identifikácia nepriateľov. Prezident, novinári, mimovládky, zmanipulovaní " menšinoví" občania, a rôzní iní. To sú tie invazívne antidemokratické druhy, ktoré sú nositeľmi a spolutvorcami protivládnej hystérie, s ktorou je nutné bojovať aby väčšinová demokracia bola uchovaná v tej verzii, na ktorú má väčšina právo. Skôr sa to podoba obrazu Egokracie, než demokracie.
Čo tak aspoň minimálny sebareflexný vstup s otvorením čiernej skrinky a identifikovaním tých podnetov a tých aktivít, ktorými " väčšinový vlastník pravdy "tiež prispieva k demontáži a deštrukcii demokratického systému. Útoky na nepriateľa sú však jednoduchšie ako práca na sebe, alebo so samým sebou.
Ivan Bindas.
