Podnety s ktorými sa stretávame aktivujú a zintenzívňujú emocionálne , senzitívne nastavenia u ľudí a sociálneho priestoru, ktorého sú súčasťou. Komunikačné vstupy našich politických lídrov, ktoré máme možnosť sledovať a ktoré by mali skôr stabilizovať sociálno- verejné prežívanie sa stavajú podnetovým koncentrátom a stimulátorom navrstvujúcim hladinu nielen emočnej, ale už aj racionálnej destabilizácie.
Expresívne vyjadrenia zo strany predsedu vlády síce môžu " obohacovať" formu jeho komunikačného prejavu. Na druhej strane výrazne prispievajú k tomu aby sa emócie vrstvili a koncentrovali do negatívneho módu.
Invektívne komunikačné hry " na hrobárov" a na " klamárov" medzi našimi politickými zástupcami nedosahujú ani pubescentnú hodnotovú úroveň. Možno sa môžu odohrávať v uzavretom priestore v niektorom z pohostinstiev, ale nie je vhodné nimi zavírovať mediálnu scénu. Zábavnými a prvosignálnymi reláciami je náš mediálny priestor už presýtený. Možno svojimi vystúpeniami mu podvedomo chcú robiť konkurenciu len bohužiaľ v tejto situácii takéto formy verejných vystúpení dojem zábavnosti nevyvolávajú.
Ešte, že sme boli svedkami sľubov o novej politickej kultúre. Ale to už bolo dávno, keď "lákali" divákov do svojich politických šiatrov. Expresívne komunikačné exhibície t. č. nie sú žiadané. Pôsobia kontraproduktívne a vyvolávajú u ľudí dezilúziu z proklamovanej novosti. Z premiéry sa stala derniéra, polarizujúca a negativizujúca postojové naladenie ľudí, ktorí v tejto nepríjemnej virálnej dobe majú starosti s obyčajným existenčným prežitím. Nepotrebujú byť svedkami takejto formy šiatrovej komunikačnej hitparády. Expresiu by bolo vhodné nahradiť konkrétnymi časovo štrukturovanými faktami, pravidlami ktoré v súčasnosti absentujú a na ktoré ľudia najmä v tomto čase čakajú.
Hĺadanie a identifikovanie nepriateľa je ďalšie dejstvo, ktoré má v komunikačných prezentoch hlavne u predsedu vlády na Slovensku svoju gramofónovo- kultúrnu tradíciu. Táto forma " nepriateľského" víru sa začala šíriť v mečiarovskej ére/ nerátame predrevolučnú dobu/, pozitívne sa ním infikoval aj bývalý prvý predseda vlády Smer a nakazil sa ním aj aktuálny predseda súčasného vládneho zoskupenia. S trochou glosujúceho vyjadrenia tieto " komunikačné prieky" majú charakter " pivnej kultúry" / tá iná už zaniká/, s obsahovým akcentom hry, ktorú z nás asi každý hral. " Vadí- Nevadí". Dnes väčšinou premiérovi vadia tí, ktorí z jeho postupmi a riešeniami nesúhlasia, alebo majú výhrady a nevadia tí, ktorí sú lojálni. Identifikovanie nepriateľa má pre režisérov takýchto postupov svoju pridanú hodnotu. Poskytuje možnosť zbavovať sa osobnej zodpovednosti. Dotyčný tak nemôže zlyhať a narcisy môžu kvitnúť aj v zimnom období.
V procese prijímania informácii sú jednotlivci funkční v dvoch režimoch. V režime emocionálnom a racionálnom. Oni sú spolutvorcami našich vnútorných prežívaní a vonkajších nastavení. Sú spolutvorcami vzorcov správania, ktorými sa prezentujeme navonok. Zo strany lídrov je vhodné si uvedomiť, že v stresogénnom prostredí v ktorom sa momentálne verejnosť nachádza u ľudí v procese informačného spracovávania dominuje emocionálny režim. Psychológ Paul Slovic navrhol pre tento proces termín afektívna heuristika. Ľudia sa pri vytváraní úsudku nechávajú ovplyvniť rôznymi afektami, emóciami, ktoré sa používaním expresívnej formy komunikácie vytvárajú v nadštandardnej miere. Racionalita je potlačená a úsudky kreované emočným sýtením v prostredí s dominanciou individuálnej neistoty začínajú nadobúdať negatívny charakter. Stávajú sa brzdou a prekážkou v dosahovaní v niektorých prípadoch aj pri pozitívne nastavovaných opatreniach a cieľoch. Jednotlivci " oblečení" do negatívnych skafandrov vidia a scanujú prevažne nevýhody. Ak sa k tomu pridajú aj pravidelné " informačné bludiská" pri ktorých " jeden deň platí to a na druhý deň nie to", výsledok je jasný. Narastajúca averzia, nechuť a vzdor je odpoveďou ľudí, ktorí sa nastavia do individuálneho kvadrantu " je mi to jedno". Najmä tí, ktorí sú ekonomickí postihnutí a s kompenzáciami sa zatiaľ stretli v " kráľovstve" pokračujúcich sľubov. A určite väčšina z nich nepochádza z Planéty opíc.
Aktivácia obranných mechanizmov voči expresívnej komunikácii v ktorej dominujú invektívy, nepriatelia kde absentujú základné komunikačné pravidlá akými sú komunikačná jasnosť, zreteľnosť, zrozumiteľnosť a empatia patrí prirodzenej výbave jednotlivcov. Ak sa aj naďalej bude hrať s takýmito komunikačnými kartami ako doteraz tak sa skutočne môžeme dočkať výbuchu " atómovej bomby". No uvidíme, už dlhší čas sa stretávame s tichom.
