Opýtal som sa jej, či má pocit ohrozenia, aj keď sedí na sedadle spolujazdca. Odpovedala, že nie. Keď riadi auto manžel, alebo keď ide autobusom, tak ten pocit nemá, je v pohode. Manžel je dobrý vodič a ona mu verí. V autobuse ju ani nenapadne spochybňovať šoférske schopnosti vodiča.

Zaujímalo ma, prečo má pocit ohrozenia, keď si sadne za volant ona osobne. Čo je na šoférovaní najviac nebezpečné. Pani Helena chvíľu rozmýšľala a potom mi povedala: „Bojím sa, že sa mi niečo stane a nebudem sa môcť postarať o našu dcéru.“
Pani Helena je moja dlhoročná klientka. Z predchádzajúcich konzultácii viem, že jej otec zomrel, keď mala 12 rokov. Už niekoľko krát mi hovorila, ako jej smrť otca prevrátila život hore nohami.
Keď mi povedala, že sa bojí, že sa nebude môcť postarať o svoju dcéru, hneď mi to cinklo do ucha. Tento postojový emočný vzorec by mohol súvisieť so smrťou jej otca.
Začal som skúmať, čia emócia bola príčinou Heleninho strachu pri šoférovaní. Bol to jej smútok zo straty otca? Nie.
Bol to otcov pocit beznádeje a smútku, keď si uvedomil, že je nevyliečiteľne chorý, zomrie a nebude sa môcť postarať o svoje dievčatko? ´
Áno!
Jasné, jej otec bol veľmi nešťastný, že sa nebude môcť postarať o svoju malú dcéru. Svojim smútkom vytvoril emočný blok, ktorý aj 20 rokov po jeho smrti ovplyvňuje jeho dcéru. Pani Helena pociťuje úzkosť aj v iných situáciách, pri šoférovaní to ale začalo byť neznesiteľné.
Pomocou emočného odblokovania som upravil emočný blok smútku Heleninho otca, že sa nepostará o dcéru. Potom som upravil aj Helenin vzťah s otcovým smútkom, že sa o ňu nepostará.
Po úprave emočného bloku bolo treba skontrolovať ešte predsudkové bloky, inak povedané obmedzujúce presvedčenia. Obmedzujúce presvedčenia spojené so smrťou jej otca by mohli spôsobiť, že by si pani Helena ten zrušený emočný blok znova vyrobila. Stačilo by si sadnúť znova za volant a jej strach zo šoférovania by sa vrátil.
Opýtal som sa pani Heleny, čo bolo na otcovej smrti najhoršie. Odpovedala, že sa jej zrútil celý svet. Mama musela predať dom, presťahovali sa do bytovky v inom meste, prestala sa stretávať s niektorými otcovými príbuznými.
Opýtal som sa jej, čo jej tá zmena naopak priniesla. Na dlho sa zamyslela. Potom povedala, že ich dom stál v centre mesta a naokolo neboli žiadne deti v jej veku. Jediný vekovo blízky susedov chlapec mal o 10 rokov viac, než ona a nekamarátil sa s ňou
Keď sa nasťahovali do bytovky, tak si hneď našla veľa kamarátok. A tým, že bola odkázaná sama na seba, tak to z nej urobilo samostatnú a silnú ženu.
Pani Helena obvykle máva pri emočnom odblokovaní silné pocity. Pri tomto odblokovaní ale necítila nič. Bol som preto zvedavý, ako odblokovanie zaberie. Po týždni mi pani Helena hlási: „Je to skvelé. Pri šoférovaní síce ešte nemám veľkú istotu, ale ten pocit paniky zmizol.“
Fajn, problém vyriešený, úloha splnená :-)