Depresia vyvolaná televíznymi predpoveďami o konci sveta je príkladom asociatívnej hypnozy. Hlásateľ povie sugesciu, že sa blíži koniec sveta. Ak je z toho sám vystrašený, jeho sugescia bude znieť veľmi dôveryhodne. Citlivý divák to príjme a začne sa cítiť zle. Pre istotu sa so svojimi obavami zdôverí iným ľuďom a zopakuje im katastrofickú sugesciu obohatenú o vlastné emócie. Pri dostatočnom počte opakovaní môžu takej sugescii podľahnúť aj odolní jedinci, aj keď k zlému pocitu, či depresii nemajú žiaden fyzikálny dôvod. Je to iba pôsobenie psychiky.
Ako sa z takej depresívnej hypnózy dostať?
1. Keď vezmeme rozum do hrsti, môžeme použiť nástroj skeptikov – pozrieme sa na hmatateľné dôkazy. Faktom totiž je, že všetky doterajšie zaručené predpovede o konci sveta majú jednu spoločnú vlastnosť – nesplnili sa. Napriek opakovaným a zaručeným informáciam o predchádzajúcich koncoch sveta sme stále tu.
Neúnavný katastrofik si možno povie: „Ale čo ak by teraz predsa len...?“
2. V tom prípade môžeme použiť techniku ťahu. Namiesto odmietania povieme: „Dobre, ak koniec sveta skutočne príde, čo to vlastne znamená?“ „A ako to spoznáme, že to reálne prišlo?“
Dôveryhodnou autoritou na výklad, čo to je koniec sveta podľa mayského kalendára by mohli byť potomkovia starých Mayov. Ich organizácia Oxlajuj Ajpop to vysvetľuje takto: „Budú to veľké zmeny na osobnej, rodinnej a komunitnej úrovni, je to o harmónii medzi ľudstvom a prírodou.“ Takže môžeme bezstarostne čakať, až tie zmeny sami prídu. Keď to zlé v našom živote samo od seba skončí, tak sa predpoveď naplnila.
Je to lákavá predstava o koláčoch bez práce. Hrozí tu ale nebezpečenstvo, že dopadneme ako postavy z jedného jiránkovho vtipu. Tam sa dvaja páni sťažujú: „Keď sme dopadli na dno, tak nám nikto nepovedal, že sa máme odraziť a vyplávať na hladinu!“
3. Tretia možnosť je, že sa k tomu nepostavíme pasívne a nebudeme iba čakať. Namiesto toho si položíme otázku: „Ak skutočne má prísť koniec niečoho - čo chcem, aby v mojom živote skončilo?“ „Aký život by som chcel/a potom žiť?“
Takto môžeme využiť psychickú atmosféru zmeny, ktorú vytvárajú média, na zmenu svojho vlastného života k lepšiemu. Môžeme sa nechať niesť vlnou zmeny k lepšiemu zajtrajšku. A aktívne tomu sami pomáhať.
Aby tá zmena skutočne prišla, je treba si pomenovať, čo chceme, aby v našom živote skončilo. Keď už vieme, čo nechceme, ďalším krokom je pomenovať si, čo chceme namiesto toho. Je treba vytvoriť si predstavu, ako chcem ďalej žiť a akým spôsobom sa k tomu dostanem. Pri tom je veľmi užitočná zázračná otázka, ktorá znie:
“Čo mám urobiť, aby sa ten problém vyriešil podľa môjho priania?”
Ak sa chcete dozvedieť viac o používaní zázračnej otázky, prečítajte si moju knihu Příručka úspěšných, aneb Sedm rad k řešení každého problému.
Prajem vám šťastný koniec sveta, s ktorým nie ste spokojní a úspešný začiatok vašej novej éry.
