Al Capone mal v podsvetí povesť chladnokrvného a brutálneho človeka, ktorý nechal zavraždiť niekoľko desiatok ľudí. Žiadna vražda mu však nebola nikdy dokázaná. Na verejnosti si ale budoval povesť úspešného obchodníka so starým nábytkom, ktorý rád obdarovával chudobných ľuďí.
Vláda USA sa ho pokúšala dostať do väzenia dvoma spôsobmi. Jedno vyšetrovanie viedol Eliot Ness, ktorý zdokumentoval päť tisíc Caponeho porušení prohibičného zákona. Eliot Ness tak urobil s pomocou legendárnej skupiny policajtov prezývaných Nepodplatiteľní (Untouchables). Podľa jeho príbehu bol natočený aj slávny film s rovnakým názvom.
Druhé vyšetrovanie viedol agent daňovej správy Frank Wilson, ktorý vyšetroval Al Caponeho daňové úniky. Získal dôkazy, že Al Capone v roku 1924 nezaplatil dane zo ziskov svojho kasína. Americká vláda v roku 1931 na tom dôkaze založila svoju obžalobu.
Jonathan Eig, jeho životopisec popisuje prvú Al Caponeho osudovú chybu.
Známy gangstger síce bral žalobu za neplatenie daní vážne, ale nie dosť vážne. Mal výborného právnika, ktorý sa vyznal v daňovom práve, ale ten sa mu zdal pridrahý. Preto si najal lacnejších právnikov, ktorí v daňovom práve neboli tak zbehlí. To bola jeho prvá osudová chyba.
Al Caponeho noví právnici mu radili, že ak ide iba o neplatenie dane z príjmu, tak by bolo dobré to priznať a dohodnúť sa s prokurátorom na treste. Možno sa dohodnú na zaplatení časti dlhu, prinajhoršom celého, ale on sa tak vyhne väzeniu.
Prokurátor takúto dohodu odmietol, chcel Al Caponeho totiž vidieť za mrežami. Právnici prišli s novým návrhom, že prizná svoju vinu a pôjde do väzenia na 2,5 roka. Frank Wilson, agent daňovej správy túto dohodu podporoval, pretože sa obával, že jeho svedkovia pred súdom zmenia výpovede.
Tu Al Capone urobil svoju druhú osudovú chybu. Ešte pred konaním súdu sa pred novinármi vystatoval – “Pozrite sa na mňa, dostanem iba 2,5 roka väzenia, to je ako nič…” A to nemal robiť. Jeho dohoda s prokurátorom bola totiž v rukách sudcu Jamesa H. Wilkinsona, ktorého hnevalo, ako sa známemu zločincovi všetko prepečie. Každý správny policajt či sudca chce vidieť, že lotor dostane zaslúžený trest.
Sudca Wilkinson preto dohodu s prokurátorom odmietol a trval na konaní súdu pred trestným senátom. Dobre poznal Caponeho úplatkárske praktiky a tak v predvečer súdu vymenil všetkých členov senátu za ľudí, ktorí v minulosti súdili nelegálnych výrobcov alkoholu. Tento účelovo zostavený senát Al Caponeho poslal do väzenia na 11 rokov, čím sa jeho zločinecká kariéra definitívne skončila.
Al Caponeho životopisec Eig poznamenáva, že známy mafián si zaslúžil trest za svoje zločiny. Bol ale odsúdený neférovým spôsobom. Jediný dôkaz obžaloby z roku 1924 bol v čase súdu totiž už premlčaný. Na to ale noví právnici vôbec nepoukázali. A aj trestný senát bol zložený účelovo z ľudí zaujatých proti kráľovi nelegálneho alkoholu. (Zdroj: Dokumentárny film Pravdivé príbehy na TV kanáli Spektrum.)
Al Capone teda doplatil na svoju chamtivosť a na to, že sa vysmieval z americkej justície. Keď už žral, nemal tak mľaskať. Sudca Wilkinson mu to spočítal a dôrazne mu ukázal, že zákony platia aj pre neho.
Na príklade slávneho mafiána vidíme, ako môžu emócie narobiť v živote človeka veľké problémy. Lakomstvo je emócia, ktorá človeka núti v každej situácii zaplatiť čo najmenej.
Pomsta je emócia, ktorá núti človeka za každú cenu škodiť druhému človeku. Človek môže byť tými emóciami viac - menej psychicky zablokovaný a potom s tým nemôže prestať.
V Al Caponeho prípade došlo k veľmi nepriaznivej kombinácii emócií – jeho lakomstvo a sudcova pomsta za posmievanie sa justícii.
Psychické bloky sa dajú nielen vytvoriť, ale aj zrušiť, alebo obísť. Len treba vedieť ako. Viac sa o tom, ako emócie ovplyvňujú náš život sa dozviete v knihe PRÍRUČKA ÚSPEŠNÝCH. Stiahnúť bezplatnú ukážku z nej si môžete na http://www.albisa.sk/kupit-knihu/
Stretol som sa už aj s názorom, že šetrnosť je veľmi užitočná vlastnosť. Veď keby človek nepočítal peniaze, ľahko by sa mu mohlo stať, že by o chvíľu nemal nič. Al Capone vraj nebol lakomý, ale iba šetrný. Kde je teda hranica medzi šetrnosťou a lakomstvom?
K odpovedi na túto otázku by som použil hodnotenie podľa výsledku. Ak nám šetrenie peňazí pomôže dlhodobo robiť to, čo robíme, potom to bola šetrnosť. Ak nám šetrenie peňazí spôsobí, že naša činnosť skončí, potom to bolo lakomstvo. V Al Caponeho prípade to podľa tohto kritéra bolo lakomstvo. Keby nebol šetril na dobrom právnikovi, ani sebezaujatejšia porota by ho do väzenia nemohla poslať. Ak je skutok premlčaný, je to ako keby sa nikdy nestal.
