História
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1296. Založená bola na zákupnom práve. O samotnom zákupnom práve sa píše: „Zákupné právo predstavuje feudálnu formu dedičného nájmu pôdy na dlhšiu dobu alebo natrvalo. Spája sa s prostredím dediny a mesta v čase stredoveku. Nájomca pôdy za prenájom platil pravidelný poplatok, ktorý sa odvíjal od plochy tejto pôdy. Väčšinou mohol túto pôdu predať alebo odkázať ak mu na to dala vrchnosť súhlas.“
V rámci počtu obyvateľov mala obec v roku 1485 12 obyvateľov. Ďalším dôležitým rokom je rok 1598. Obec mala jeden mlyn a 34 domov. Postupne tu bolo:
- rok 1720 - dva mlyny a 14 daňovníkov, z toho 13 želiarov (v čase poddanstva príslušník najchudobnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva),
- rok 1784 - žilo tu 441 obyvateľov v 51 domoch,
- rok 1877 - v 50 domoch žilo 417 obyvateľov - jeden z nich bol mlynár, jeden kováč a jeden krčmár.
Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a pasienkarstvom.
Zaujímavosťou je, že obyvatelia obce sa zapojili počas druhej svetovej vojny do SNP. Nie práve príjemným dátumom bol 20. február 1945, kedy obec obsadili Nemci, piatich obyvateľov zastrelili a 86 mužov uväznili.
Zaujímavosťou obce je zrúcanina hrádku z 12. až 13. storočia z čias Matúša Čáka Trenčianskeho. V rámci ďalších pamiatok sa v obci nachádza Dedinská zvonica. Ide o ľudovú murovanú stavbu na štvorcovom pôdoryse. Umiestnený je tu barokový zvon z roku 1759. Zvonica je v areáli starého cintorína.
Pohľad na dedinu z vtáčej perspektívy si môžete užiť na tomto odkaze.
Hrádok
Zo zaniknutého hrádku, ktorý sa nachádza neďaleko obce a je archeologickou lokalitou a z ktorého zostali len základy. Na veľkosť nebol veľký. Neplnil sídelnú funkciu. Dochovaná je časť vnútorného muriva centrálnej obrannej veže hradu na pôdoryse lichobežníka.
Zachovaná časť vnútornej veže má lichobežníkový pôdorys. Išlo zrejme o hlavnú časť hradu, ktorá mohla byť obytná obranná veža. Najväčšie vonkajšie rozmery činili 6,1 x 6,1 m s hrúbkou stien takmer 1,5 m.
Jednou zo zaujímavostí je: „Přístup k věži vedl stoupající stezkou od severovýchodu, kde se patrně nacházela brána dolní obranné hradby, jejíž stopy lemují severní hranu dolní protáhlé terasy. V této části bylo vzhledem k terénu jediné možné místo pro hospodářské a provozní stavení. K hradu vedla cesta ze sedla k hřebenu Záhradčie. Přístup chránily dva příkopy vytesané ve skále, které vymezovaly malé předhradí, jejiž obranná konstrukce byla zřejmě ze dřeva a hlíny.“
Informácie o histórii hradu sa nezachovali. Nie je známe presne, kedy bol založený, kým bol založený a kedy zanikol. O živote na hrade v 13. a 14. storočí vypovedajú nalezené keramické úlomky. Pri neďalekej obci Šípkov sa nachádzal ďalší vežovitý hrádok.
Zdroje: ciernalehota.sk, kysuckylieskovec.sk, Wikipedia, hrady.cz
