Hoci mal viacerých vlastníkov, medzi ktorými boli napríklad Mikuláš zo Seče, po zmene trasy Českej cesty stratil svoj význam. V súčasnosti je zachovaná len časť hradu.
História hradu
Zrúcanina hradu sa nachádza na strmom ostrohu Zárub v nadmorskej výške 565 metrov. Pôvodne išlo o pohraničný hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí s prvou písomnou zmienkou z roku 1273 na ochranu Českej cesty. Premena na ruiny nastala vďaka poškodeniu počas Rákociho povstania.
Ako špeciálnu úlohu mal chrániť diaľkovú obchodnú cestu medzi Budínom cez Západné Slovensko do českých zemí - tzv. Česká cesta. Vznik mena hradu je pravdepodobne odvodený od tvaru skaly, na ktorej sa nachádza.
Mal viacerých majiteľov, medzi ktorými boli:
- hoci bol zo začiatku kráľovský majetok,
- vďaka darovaniu v roku 1366 získal Mikuláš zo Seče od kráľa -> tým pádom sa dostal do vlastníctva uhorských feudálnych rodín,
- Czoborovci ho vlastnili spolu s feudálnym panstvom v 16. storočí, no od roku 1554 mali štvrtinové podiely Bakičovci a Révaiovci,
- Pálffyovci získali hrad s panstvom koncom 18. storočia -> po prenesení sídla do mestečka Moravský Svätý Ján pustol, vďaka čomu sa dostal do podoby zrúcaniny.
Ako sa spomína na portáli slovenskycestovatel.sk: „V roku 1704 sa v okolí hradu odohrala veľká kurucká bitka, pri ktorej bol pravdepodobne poškodený aj hrad. Česká cesta v tom čase viedla už cez Bratislavu a hrad stratil svoju funkciu.“
Hrad v gotickom štýle mal obytný palác a pozorovaciu a strážno-obrannú hranolovú vežu. Hoci bol rozšírený v 15. storočí na severozápad, v 16. storočí pribudlo nové predhradie slúžiace na hospodárske účely. V hospodárskych budovách nesmeli chýbať pivnice.
Taktiež pribudla kaplnka, pričom na hornom hrade bola veža určená na pozorovanie. Spolu s nimi nesmeli chýbať väznice, cisterna na vodu a kuchyňa. Taktiež boli posilnené obranné múry baštami na nárožiach.
Na Wikipedii sa k hradu spomína: „Šijová priekopa chránila mohutný objekt zabezpečujúci obranu zo strany možného útoku. Hrad mal pravdepodobne vysunutú pozorovaciu vežu na hrebeni, z ktorej bolo vidno nielen Plavecký hrad, ale aj Korlátku a Branč.“
Vďaka presunu českej cesty stratil svoju funkciu. K zániku prispeli taktiež časté súdne spory medzi vlastníkmi. Ide o najvyššie položený hrad v Malých Karpatoch.
S hradom sa spája povesť, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze.
Súčasnosť hradu
Budovy sa v súčasnosti rozpadávajú. Zanikajú v lesnom poraste. Čo však ostalo zachované, sú renesančná zdvojená konzola, kľúčová strieľňa a pár obvodových múrov. Z hradu je jeden z najkrajších výhľadov do šírej diaľky a všetkých svetových strán.
Zdroje: Wikipedia, slovenskycestovatel.sk, kamnavylety.sk