V súčasnosti prebieha jeho záchrana a obnova. Prejdime sa časom od jeho vzniku až po súčasnosť.
História
Z histórie Kláštora sv. Kataríny vieme, že bol založený 21. decembra 1618 františkánskym rádom na mieste gotickej kaplnky s cintorínom. Patril františkánskemu rádu. Nachádza sa hlbšie v malokarpatských lesoch. Legenda hovorí, že v danej lokalite sa mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína. Už v roku 1619 žilo v kláštore prvých dvanásť mníchov.
Kláštorný komplex v barokom štýle bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný. Bol jedno z najvýznamnejších pútnických miest Ostrihomskej arcidiecézy. Počas sedemnásteho storočia bol viackrát poškodený a opravený počas stavovských povstaní.
Napriek tomu bol rok 1786 prelomový - vďaka dekrétu cisára Jozefa II. bol kláštor spolu s ďalšími zrušený. Po odchode rehoľníkov bol inventár odnesený a zničený. Budovy sa začali meniť v ruiny.
Medzi niekoľko dôležitých dátumov si je možné spomenúť nasledovné:
- Rok 1663 bol nešťastný - kláštor najprv prepadli Turci. Neskôr po ich vypudení bol vyplienený cisárskymi vojskami. Tie nemali zľutovanie - zavraždili ukrývajúcich sa šľachticov.
- 9. septembra 1710 zomrel na choleru náboženský spisovateľ Beningus Smrtník. Už v tej dobe bola jeho tvorba písaná slovenčinou. Napísal dielo „Kunšt dobre umríti“.
- V roku 1782 boli podané sťažnosti na farára Juraja Fándlyho. Dôvod bol, že veriaci preferujú návštevu jeho kostola oproti ich v Naháči.
- Počas rokov 1788 až 1792 žijú v opustenom kláštore vojenskí invalidi z Trnavy. Po ich odchode je materiál z kláštora využívaný na stavebné práce.
- Z roku 1835 pochádza posledná zmienka o funkcii „strážcu sv. Kataríny“, ktorým bol detchtičan Jozef Kollár.
- 3. júla 1995 dobrovoľníci a ich „rád Katarínkovcov“ začína obnovovať zrúcaniny kláštora.
V kostole, ktorý bol stavaný na dve fázy, pri kláštore bolo 8 oltárov. Ten hlavný bol zasvätený sv. Kataríne. Ďalšie oltáre boli napríklad oltár Panny Márie, sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho a sv. Štefana kráľa.
Pôvodný kostol bol menší. Postavený bol v roku 1618 Krištofom Erdődym. Ako sa spomína na portáli dechtice.sk: „...slúžil väčšiemu, postavenému Gabrielom Erdődym a jeho manželkou roku 1647, ako sanktuárium. Z pozostalých ruin možno usudzovať na ranobarokový sloh. Kostol bol dlhý 52 m, široký 12,9 m a výška veže presahovala 30 m.“ Na dlažbu boli využité kamenné štvorcové platne s hrúbkou 3 centimetre.
Súčasnosť
Súčasnosť mala a má vplyv na kláštor s kostolom. Na jednej strane sa Katarínku snažia zachrániť Občianske združenie Katarínka so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže. Využívajú na to projekt Katarínka.
Medzi významné roky patrí napríklad rok 2000, počas ktorého bol objavený a konzervovaný vstup do kláštora. Behom rokov 2000 a 2001 objavili, preskúmali, vyčistili a prekryli kryptu v lodi kostola.
Počas roku 2005 sa uskutočnila konzervácia tridsaťmetrovej kostolnej veže spolu so statickým zaistením prasknutého nárožia. Hrozilo tam zrútenie jednej z častí veže. V roku 2014 zakonzervovali západný múr presbytéria a doplnili chýbajúce tehly na korune veže. Taktiež prebehli ďalšie stavebné úpravy a záchrana časti objektu.
Zdroje: katarinka.sk, Wikipedia, dechtice.sk, kamnavylet.sk
