Ďalšou zaujímavosťou to, že v Seredi končila trasa konskej železnice začínajúcej v Bratislave a prechádzajúcej cez Trnavu. Užite si menší výlet do histórie tohto príjemného mesta.
1. Kaštieľ
Národná kultúrna pamiatka stojaca na mieste hradu Šintava. Rok 1983 bol zaujímavý v rámci pamiatkového výskumu kaštieľa v Seredi. Zistilo sa, že uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1177 - rok vzniku šintavského hradného komitátu (župa, stolica v bývalom Rakúsko-Uhorsku). Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1221. Sedemnáste storočie malo vplyv na prestavbu - najprv na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ.
Hrad mal vo svojej dobe veľký význam vďaka výhodnej polohe neďalekého brodu cez rieku Váh. Vďaka svojej polohe na križovatke obchodných ciest je možné si spomenúť aj to, že tadiaľ prechádzala známa Česká cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Medzi vlastníkov patrili viaceré významné rody - Rozgonyiovci, Thurzovci, Báthoryovci, Salmovci a Esterházyovci. Medzi ďalších vlastníkov možno zaradiť aj francúzsku kňažnú Angelika d´Hénin de Alsace a baróna Heinrich Ohrenstein.
V roku 2008 občianske združenie Vodný hrad obnovu kaštieľa. Obnovovali bastión - jeden z obranných prvkov Šintavského hradu. Nachádzajú sa v ňom tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní (mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi). Ako stavebný materiál boli použité tehly. Postavený bol v šestnástom storočí okolo roku 1550.
2. Kostol sv. Jána Krstiteľa
Dominanta mesta Sereď postavená oproti Mestskému múzeu. Rozdeľuje ich ulica Milana Rastislava Štefánika. Tento kostol nahradil pôvodný, ktorý zhorel v 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Kostol nechal postaviť František Esterházy na vyvýšenom mieste neďaleko miesta, kde stál pôvodný kostol. Výstavba kostola bola dokončená v roku 1881.
V novom kostole boli umiestnené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov vo výstroji používanej v boji proti Turkom. Na portáli turistika.cz sa píše: „Vľavo je náhrobný kameň kastelána šintavského hradu Fridricha Rottenberga, vpravo neznámeho rytiera, bojovníka v zbroji z prvej polovice 17. storočia. Keďže nový kostol už nemal kryptu, tieto dosky osadili po stranách dverí vo vnútri kostola.“ Pri kostole sa nachádza aj Socha Immaculaty, Panny Márie Nepoškvrneného počatia. Pochádza z roku 1736.
3. Konská železnica
Ide o druh dopravy vykonávaný po železnici s využitím koní. Na Slovensku sa využívala prevažne v devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia. Kvôli nízkej výkonnosti koní mala väčšinou len miestny charakter.
Vznik konskej železnice z Bratislavy do Trnavy bola ako reakcia na budovanie Severnej železnice cisára Ferdinanda. Skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena sa chopila iniciatívy. 3. mája 1837 sa skupina vedená barónom Walterskirchenom obrátila na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy koľajnicovou cestou. Žiadosti bolo vyhovené.
22. január 1838 - vznik prvej uhorskej bratislavsko-trnavskej železničnej spoločnosti
1. jún 1846 - spojazdnenie celej, pôvodne naprojektovanej trati
1. november 1846 - začiatok prevádzky na trati predĺženej až do Serede
4. Múzeum holokaustu
Ide o súčasť SNM - Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Múzeum vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi, do ktorého boli počas druhej svetovej vojny deportovaní slovenskí Židia. Jeho cieľom je vypracovať sa na poprednú inštitúciu v oblasti boja proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii s pripomínaním si životných príbehov obetí a preživších holokaustu. Múzeum ponúka stálu expozíciu s uverejnenými dobovými dokumentmi, fotografiami a predmetmi súvisiacimi s témou.
O múzeu sa na píše na stránke snm.sk: „Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Expozičný komplex sa nachádza v piatich pôvodných budovách pracovného a koncentračného tábora pre Židov. Múzeum zároveň slúži aj ako pamätník zavraždeným Židom zo Slovenska, pričom len táborom v Seredi ich prešlo približne 16 000, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu.“
5. Židovský cintorín
Pôvod cintorína je datovaný na koniec osemnásteho storočia alebo začiatok devätnásteho - predchádzajúci bol mieste, kde v súčasnosti stojí seredský dom kultúry. Umiestnený je na Cukrovarskej ulici vedľa seredského cukrovaru. Presunuté boli naň aj barokové náhrobníky zo staršieho cintorína. Novšie náhrobné kamene sú najmä z medzivojnového obdobia, medzi ktorými sa nachádzajú viaceré monumentálne žulové náhrobníky. Niektoré pochádzajú z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Pôvodný dom smútku z roku 1882 je zároveň vstup na udržiavaný cintorín. Vo vnútri domu smútku je malé múzeum venované holokaustu a boju proti rasovej neznášanlivosti.
Zdroje: Wikipedia, slovnik.aktuality.sk, seredsity.sk, turistika.cz, muzeum.sk, teraz.sk, snm.sk, pamiatkynaslovensku.sk
