Budúce mamičky a budúci oteckovia

Samozrejme nebolo živé, ale ten model bol tak dokonalý, že každý s ním zaobchádzal ako so živým. Vážilo 3,5 kg, malo celú výbavičku vrátane plienok.Väčšina z nás ešte v živote nedržala v rukách novorodenca. Ale dnes to bolo niečo úžasné. Každý kto tú figurínku zobral do rúk, ju už nechcel pustiť. Ten pocit ktorý ma zaplavil keď som ho/ju zobrala do náručia sa nedá opísať. Bola to obrovská neha. Bolo to zvláštne, zrazu som sa bála, aby som ho moc nestlačila, aby sa mu nezaklonila moc hlavička, aby som ho správne vedela zobrať z postieľky.....obavy, ktoré možno prežívajú skutoční rodičia.A tiež bolo zaujímavé pozorovať reakcie kolegov opačného pohlavia. Z pojašených puberťákov sa zrazu stali vystrašení " oteckovia ", ktorí boli asi prekvapení sami svojimi reakciami z toho aké je to malé ťažké a tak ako všetci, mali obavy, aby mu náhodou nestlačili hlavičku, aby ho vedeli uložiť do postieľky.Každý sa niekoľkokrát vracal k postieľke, v ktorej ležal ten malý zázrak a bral si ho do náručia, aby ho mohol ešte povarovať.Pravdepodobne sa v nás všetkých prebudili materské a otcovské city. Boli krásne...a teraz by asi každý chcel mať taký malý poklad doma :)