Asi tak pred rokom kolovalo mailom varovanie , v ktorom sa písalo, že vo večších mestách sú v kinách a v metre nastavené nakazené ihly s virusom HIV a žltačky, ktoré tam dali nosiči týchto vírusov.V súvislosti s tým sa vo mne zobúdza opeť strach, ktorý ma pohlcuje. Pametám sa na to, že v ten deň keď som to čítala som nebola schopná uvažovať nad ničim iným len nad tým, prečo to tí ľudia robia. Rozmýšľala som nad tým tak intenzívne, že sa mi v tú noc snívalo,že som sa na jednu takú ihlu napichla a nechcela ísť von....a celý nasledujúci deň ma bolela polovica " pozadia", aj keď to bol len sen, ale psychika sa nezaprie.Myslím, že večšina tých, ktorí mali v tom prsty si zato čo sa s nimi deje možu sami. Oni si vybrali svoju životnú cestu narkomanov. Každý človek, ktorý má trochu zodpovednosti a je schopný reálne uvažovať musí vedieť kam sa dostane pomocou drogy. Nechcem tu nikoho odsudozovať, len je pre mňa nepochopiteľné ako je niekto schopný toto urobiť.Oni si vybrali tú cestu a keď už vedia, že z nej nie je únik tak chcú do toho pekla vtiahnuť aj obyčajných nič netušiacich cestujúcich.Aké právo majú rozhodovať o živote ostaných ? Pripadá mi to ako keď má niekto nabitú zbraň a len tak sa v jednej chvíli rozdhodne že z nej vystrelí, len tak...na niekoho, kto má tu smolu a je v nesprávnom mieste na nesprávnom čase. V tej dobe som mala strach si sadnúť v metre, stále som sa pozerala či na sedačke nie je niečo podozrivé. Aj keď tam, nič nebolo , radšej som postála.Trvalo asi také dva mesiace, kým som sa odhodlala si sadnúť. A sadám si už každý deň, lebo som nejako na to už pozabudla, riskujem ?Predstava že si sadne na sedačku v metre napr. tehotná žena, dieťa, starec, ekonóm, bezdomovec, alebo ja ....a zrazu pocítite pichnutie a keď sa postavíte zazriete lístok - PRÁVE SI BOL NAKAZENÝ VIRUSOM HIV je strašná.V tomto prípade vobec nezáleží na vašom postavení a finančnom zabezpečení. Tu už ide len o to, že ste mali smolu. Každý raz musí zomrieť, ale nik nevie kedy to bude. A večšina z nás by chcela pobudnúť na tomto svete čo najdlhšie. Ale niekedy udalosti rozhodnú inak. Z ničoho nič do vás vyletí električka, alebo spadne na vás tehla z budovy.....alebo si sadnete na nakazenú ihlu.
19. máj 2005 o 12:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 423x
Kam až siaha ľudská zloba ?
Túto nedeľu sa konala tichá spomienka na obete AIDS. Aj ja som si spomenula, ale skor na niečo iné.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)