Aj upratovanie má svoje čaro

V sobotu pri upratovaní som našla práve ten starý zošit od starej mamy zastrčený medzi Americkou tragédiou, Ako zmaturovať z angličtiny a plyšovými mackami.Pod dostatočnou vrstvou prachu bola cenovka 1,30 Kčs. Bol to čierny zošit s pevnou väzbou, s kockovanými, trochu zažltnutými stranami.A v ňom podoby môjho tatina z 96-teho, 98-meho, kedy som si myslela, že sa budem živiť kreslením. Našla som tam tiež modely ženských večerných šiat, vtedy som si zase myslela, že budem návrhárka. A niekde medzi tými umeleckými výtvormi som našla tri básničky o ktorých som dávno zabudla a stále si nespomínam, z akej príležitosti som ich napísala, lebo ja a poézia majú od seba veľmi ďaleko.Text je dostatočne poškrtaný a prepisovaný a nikdy som ho nikomu neukázala.Tu je jedna z nich :Kde lístie šepoce si smutne,kde vetrík veje hlučne,kde smútok ovanie nám duše,tam bolesť dostane sa vpreda láska utíchne hneď.Kde bolesť čelí si vpreda smútok prácu má,tam srdce stíchne a život vyletí rýchlo ako vták.Kým smútok z našich sŕdc opadádlho to potrvá,spomienky však ostanúdo sŕdc sa dostanú.Ostanú tam navždy....a tu sa báseň končí.